Lost Souls – …In the Old Streets!!

Šwiťo, Kubrick a Charlie – to je nitrianske punkové trio Lost Souls. Kapela vznikla v roku 2007 a o 2 roky neskôr nahrali prvé demo s názvom True Love, ktoré obsahovalo 5 pesničiek. Chalani však neboli spokojní so zvukom, a tak sa toto demo rozhodli začiatkom roka 2014 nahrať nanovo. Zrejme tieto udalosti s kvalitou nahrávky inšpirovali členov kapely, aby si založili svoje štúdio DIY, HeartBreak Soul Rec. A práve v ňom tento rok zrealizovali svoju prvú dosku, ktorej dali názov …in the old streets !! 

Album obsahuje 15 punkových songov, z toho 9 má stopáž pod 3 minúty, takže sa nudiť nebudete a so zvukom budete tiež spokojní. Na úvod chalani zvolili energickú vypaľovačku Five Second. Ihneď je zrejmé, že muzikanti ovládajú svoje nástroje na celkom slušnej úrovni a v rámci punkových mantinelov patria na Slovensku medzi tú lepšiu polovicu. Občas to síce škrípe v tempe (napr. Stay Loud okolo druhej minúty), ale to k punku – v dobrom slova zmysle – akosi patrí. Bubeník Charlie dobre šlape počas celého albumu, hrá jednoducho, ale účelne a nekomplikuje songy zbytočnými či prehustenými „tomami“. Spoľahlivá je aj basgitara, hoci Kubrick občas hrá, akoby mal v ruke gitaru a sóluje 😉 Pri hre v trojici je to však niekedy nevyhnutné a basgitara občas vypomáha gitare. Ku gitare sa dostanem o chvíľu.

Štvrtý track From Zero má pekné vokály, ktoré vzdialene pripomínajú legendárnych Toy Dolls, takže fanúšikovia punku „stredného tempa“ si určite prídu na svoje. Lost Souls si strihli aj v punku občas používané reggae (Friday Night).

Najdlhším songom na doske je Scream (4:11), kde sa trochu pristavím pri gitarách. Problémom punkových kapiel bývajú gitarové sóla. Tie sú často jednoduché, pri niektorých kapelách až hraničiace s naivitou a skúsený poslucháč v nich pomerne ľahko rozozná, či ich skúsený gitarista takto nahral úmyselne, alebo je to momentálny strop schopností daného muzikanta. Pokiaľ v punkovej zostave nie je rytmická gitara, pri hraní naživo takéto sólo niekedy vyznie rozpačito. A práve v songu Scream jednoduché sólo je (alebo aj v Stay Loud). Lost Souls to na nahrávke, samozrejme, podložili rytmickou gitarou a znie to dobre, no na už spomínaných koncertoch to nemusí platiť. Niektoré kapely to riešia distortionom na basgitare, čo sa ale v punku príliš nenosí. Inokedy to rieši účelná hra basgitaristu. Prečo Lost Souls zvolili sóla tohto typu je záhadou, pretože Šwiťove gitarové schopnosti sú podľa nahrávky na vyššej úrovni, za všetky piesne stačí spomenúť úvodnú Five Second, kde je gitarová vyhrávka naozaj skvelá a aj naživo to má určite „gule“.

Lost Souls - …In the Old Streets!!

Punk mám rád, a to najmä pre jeho priamočiarosť, melodickosť a jednoduchosť. Ak ale pozornejšie počúvate punkový song, často máte pocit, že tento alebo tamten motív ste už niekde počuli či tento alebo tamten rytmus alebo gitarový riff už bol použitý hádam tisíckrát. Mnohí punkoví hudobníci lovia nápady stále z „jedného kotla“, ktorý ale nie je príliš bohatý na ingrediencie, a to sa potom nedá prepočuť. Chýba väčšia snaha o originalitu a odvaha zájsť aj do iných štýlových vôd. Preto pri Lost Souls oceňujem záverečný song albumu s názvom Time To Go, kde sa chalani nebáli na koniec skladby zakomponovať aj klavír. Čo sa týka rytmov, Lost Souls sa nepúšťajú do žiadnych šialených temp či thrashových gitarových riffov, takže na CD budete počuť takmer výlučne čistokrvný punk bez iných štýlových výletov do hardcore alebo metalu. To však so sebou prináša už spomínané riziko – niektoré piesne „na jedno kopyto“. 

Po páde totality bol punk nová, neobohraná, skvelá hudba, ktorá bola proste iná a mnohí sme jej fandili. Lenže odvtedy prešlo 25 rokov… V punku je už ťažko vymyslieť niečo nové a nekonečných polemík o tom, kto je „skutočný a skutočnejší punker“ už bolo odvtedy akosi priveľa. Mnoho punkových muzikantov preto zmenilo štýl, aby nezostali prešľapovať na jednom mieste, nebavilo ich dookola spievať alkoholické a protivládne protestsongy (za čo boli veľakrát nezmyselne odsudzovaní a vyčlenení z akejsi pomyselnej komunity). Niektorým kapelám „padla karta“, uspeli a presadili sa, čo platí hlavne o zoskupeniach, ktoré vznikli v osemdesiatych či deväťdesiatych rokoch a boli priekopníkmi punku na Slovensku. Pribrzdil ich síce nástup danceflooru v deväťdesiatych rokoch, ktorý na dlhé roky zabil rockovú muziku všeobecne, no punk si žil svojím životom a prežil aj bez podpory rádií. Postupne sa punkové kapely množili ako huby po daždi, ale často zneli takmer identicky. Punková kapela – ak sa nechce stratiť medzi desiatkami a desiatkami podobne „trojakordovo“ znejúcich sa teda musí odlíšiť buď technickou vyspelosťou muzikantov (čo, žiaľ, často neplatí), aranžmánmi či výletmi do iných hudobných žánrov, autorskou invenciou (melodických nápadov majú napr. Lost Souls na rozdávanie), spevom (v prípade Lost Souls naozaj špecifickým a na slušnej úrovni, čo platí aj o vokáloch) či pestrými textami (nielen všetko kritizujúcimi).

Lost Souls - …In the Old Streets!!

A prvá vec, ktorá mi pri pohľade na booklet Lost Souls hneď udrela do očí, bola, že všetky texty sú v angličtine. Predpokladám, že členovia kapely ako poslucháči majú v piesňach radi angličtinu, čo pretavili aj do svojej produkcie a ako hudobníci sa zrejme chcú presadiť aj v zahraničí. Je to, samozrejme, chvályhodné, pretože mnohé z tuzemských punkových kapiel narýchlo zlátajú texty o alkohole alebo proti vláde či cirkvi (čo je dnes IN), aby sa čo najrýchlejšie mohli venovať svojmu hlavnému cieľu, nadradenému nad samotnou muzikou – sadnúť do baru pred aj po koncerte a žúrovať. Ak živá hudobná produkcia potom logicky kríva na obidve nohy, príde sebaospravedlnenie „šak je to punk“…
Vrátim sa ale k anglickým textom kapely Lost Souls. Nie som si istý, či je už slovenské publikum pripravené a ochotné prijať výlučne anglické texty a či vôbec v nasledujúcej dekáde bude. Kedysi to pochopili Zuzana Smatanová či Gladiátor a dnes už píšu takmer iba v slovenčine. Jednou z mála výnimiek je Peter Bič Project, ale to sa už pohybujem v iných žánrových vodách. Punkový divák je iný, veľmi špecifický. Potrebuje nejaký slogan v rodnej reči, ktorý môže na koncerte kričať spolu s kapelou. Legendárny Konflikt stavil viacmenej na slovenčinu a s prispením kvalitného manažmentu s ňou uspel aj v zahraničí, hoci nespievajú výlučne po slovensky. 

Ak sú Lost Souls presvedčení, že slovenský punkový poslucháč prijme ich anglické texty (nepredpokladám totiž, že ich cieľovou skupinou je výhradne zahraničný poslucháč), prajem im na ich ceste veľa šťastia. Bude to však cesta dlhá a náročná. Možno mohli zvoliť kompromis – dať na dosku mix anglických aj slovenských textov. Možno ich ďalšie CD bude práve takéto. Album …In the Old Streets!!! je každopádne vydareným dielkom, s viacerými vydarenými skladbami, príjemne sa počúva a určite pohladí punkovú dušu.

Dávam 4 body z 5 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *