Poliaci VADER sa za svojich viac ako 35 rokov aktívnej existencie stali legendami. Svetovými pódiami ostrieľaná banda, ktorá predskakovala aj hviezdnej skupine Metallica, príde s novým albumom „Solitude In Madness“, ktorý ich predstavuje ako znovuzrodených.

Pamätáte si niekto časy okolo roku 1983, kedy VADER ešte hrali heavy/speed metal? Asi ťažko, to hrávali niekde po poľských zapadákovoch.

O tri-štyri roky neskôr sa však VADER reformovali a s novou zostavou svoj zvuk posunuli do deathmetalového charakteru s výrazným, často aj slayerovsky zafarbeným thrashovým riffingom, ktorý je pre nich dodnes signifikantný. Veľkou mierou tejto premene pomohol legendárny bubeník Docent († 2005), ktorý Poliakov nakopol do šialených temp a hnal ich prejav nástojčivo vpred.

Zlomovým bolo video „The Darkest Age“, často vysielané na vtedajšej, metalu ešte nevyhýbajúcej sa MTV, z debutu „The Ultimate Incarnation“ (1992) vydaného u Earache. Video ich preslávilo celosvetovo takmer cez noc a následné, dodnes cenené albumy „De Profundis“ alebo „Litany“ (Metal Blade), sú neochvejne a právom zapísané v zlatom fonde extrémneho metalu.

Nasledujúce roky a desaťročia už VADER žijú de facto pred divákmi. Svetovými pódiami preverení Poliaci behom svojich tisícov koncertov a turné hrali so všetkými možnými význačnými interpretmi a ako sa zdá, šťastena v prípade neutíchajúcej popularity je im stále naklonená. Aktuálne kotvia u najväčšieho metalového labelu Nuclear Blast, ktorý vydal aj nový album „Solitude In Madness“, ktorý sa iste zaradí k dvom vyššie spomenutým klenotom. Wiwczarkova banda je na nej, s fenomenálne bubnujúcim Jamesom Stewartom, ktorý je konečne aj adekvátnou náhradou za zosnulého Docenta, ako znovuzrodená a bez pochyby predvádza svoju najlepšiu prácu za posledné roky.

Vzhľadom k aktuálnym problémom s koronavírusom zaznamenalo turné Vader zmeny na postoch predkapiel. Zo Škandinávie si to s nimi nakoniec rozdajú MASS WORSHIP! Túto päticu si rýchlo ulovili Century Media a niet divu. Do ťažkého a temného, niekedy snáď až sludge šatu, obaľujú klasický švédsky death metal. Pomalejšie tempá režú a sťahujú do bahna, ale keď to týpci zo Štockholmu rozbalia, znejú značne crustovo. V obidvoch polohách však Mass Worship vyznievajú dosť ojedinele, navrch pridávajú dokonca nejaké atmosféry a výsledok ani raz neznie staroškolsky, aj keď korene sa tu ctia.