Krtek, ještě jedno pivo a ukáž kozy alebo Sabaton hrali v Brne

Kedysi som SABATON mala rada. Po brnianskom koncerte ich milujem. Prečo? No kvôli atmosfére, ktorú nie je možné zachytiť ani miliónom slov.

 

Poďme ale poporiadku. Brány sa 5. februára mali otvárať o 18:30. Prišli sme krátko po šiestej hodine a už nás čakal rad dlhý niekoľko desiatok metrov. Tak to vyzerá, keď je hala Vodova vypredaná. Zatiaľ sme si pochutnali na čerstvých čipsoch a onedlho prišiel čas na úsmev. Začali nás totiž púšťať dovnútra.

 

Všetci plní energie, v maskáčoch, ba dokonca niektorí úplne skopírovali Joakimov vzhľad. A prečo nie? Pekný bol aj moment, keď sa dve ženy rozprávali: „Idem si prepudrovať nos.“ Druhá na ňu asi 3 sekundy nechápavo pozerala a následne obe vybuchli do smiechu. Situácia bola o to vtipnejšia, že vedľa nich stála slečna v ružových teniskách, s ružovými nechtami a v tričku s nejakou „hlbokou myšlienkou“ o láske. To je tak, keď vieš, kam patríš.

 

Keď sa už hala naplnila, prišli maďarskí WISDOM, ktorí predviedli výbornú powermetalovú show. Hrali staré aj nové skladby, no za pozornosť určite stojí ich Rise Of The Wise, kde im hosťuje aj samotný Joakim Brodén (avšak len na albume, nie live). Hrali energicky, s dobrou náladou, čo im, samozrejme, aj brnianske obecenstvo opätovalo. Na všetkých bolo vidieť, že kapelu nepoznajú, no o to viac si ju užívajú. Osobne mi často pripomínali Helloween či Blind Guardian a mali aj pasáže, kde hrali dosť v rytme Sabaton. Spevák, Gábor Nagy, aktívne vtipkoval s gitaristom, občas predviedli súboj, kde sa naháňali a kopali do seba, čím tieto scénky pripomínali skôr divadelnú scénu. Samozrejme, v dobrom zmysle.

No o 21:15 sa opona zmenila a prišlo to, po čom všetci túžili. Final Countdown! A poctivo! Od začiatku do konca.  Keď sme sa spamätali, skvelí Sabaton to odpálili s Ghost Division a latku si tým postavili vysoko. Všetci prepadli eufórii. Túto eufóriu prežíval aj Joakim, čo nám dokázal hneď po druhom či treťom songu, keď začal ďakovať, aké sme skvelé obecenstvo a na doloženie svojho tvrdenia ukázal aj ruku, na ktorej sa mu ježili chlpy. No nádhera. Avšak my sme mu chceli dopriať ešte viac radosti, a tak sa začalo kričať: „Ještě jedno pivo, ještě jedno pivo,…“ Ako správny chlap bol vďačný za takú výzvu, pivo si priniesol a začal ho piť. To nám však nestačilo a pokračovali sme: „Do dna, do dna,…“  Nuž, a ako skutočne správny chlap, aj túto výzvu prijal.

 

Avšak tu sa členovia začali hašteriť ako malé deti. Joakim ich podpichoval, následne mu vraj už gitaru nikdy nepožičajú. Žiadny problém. Ak by aj nemali speváka, tak to odohrajú aj bez neho. Joakim odišiel z pódia (možno na ďalšie pivo) a gitaristi zaspievali vo švédštine Gott Mit Uns s komentárom, že ak by to aj pokazili, nikto im na to nepríde. Na konci sa Joakim vrátil a donútil ich priznať sa, že čiastočne zabudli text. Holt, stáva sa aj tým najlepším. Neostal im však nič dlžný a aj on si užil svojich gitarových 15 minút slávy. Aspoň zistili a nám dokázali, že v tejto kapele sú si skutočne všetci rovní.

 

Večer plynul, hrali hit za hitom, skákali aj tribúny. Magické. A kapela skákala spolu s nami. V druhej polovici koncertu bol Joakim opäť vyhecovaný, aby si dal ešte jedno pivo. S radosťou si dal s poznámkou: „Veta ‚Ešte jedno pivo‘ sa uchytila v mnohých krajinách a v rôznych jazykoch, no tu v Česku viem, že nech si dám akékoľvek pivo, nebudem sa chcieť po ňom zabiť. Lenže tak, ako pivo ide dnu, musí ísť aj von. A tak sa vám musím priznať, že si musím skutočne odskočiť. Veľmi ma to mrzí, ale teraz to tu nechám na nich (ukazujúc na gitaristov) a ja si zatiaľ odskočím.“  

 

To však program nenarušilo a začalo sa vymýšľať, ako tento čas využiť. Samozrejme, nemohli začať hrať nič iného ako Wind Of Change od Scorpions s komentárom, že sú síce starší, no dúfajú, že túto pieseň všetci poznajú. Problém však nastal pri pískaní a pieseň rýchlo skončila.

 

Ďalšia vtipná situácia nastala, keď niekto Joakimovi zakričal: „Ukaž kozy!“ Najprv sa síce zdráhal, no následne povedal: „Pod touto vestou je regulérny ,six-pack‘“. Neklamal. Vestu strhol a ukázal pod ním tričko, kde bol skutočne nakreslený „six-pack“. A dodal: „Toto je ‚six-pack‘, no vďaka skvelému českému pivu je pod ním už len jedno veľké rodinné balenie.“

 

Fóriky a vtipy neskôr vystriedalo neopakovateľné To Hell And Back. Veľmi rada by som popísala ten burácajúci dav a energiu a silu počas tohto songu, ale nedá sa to. Jednoducho si to musíte prežiť! A bodka.

 

Prežiť si musíte aj to, keď Joakim dal príhovor, že ak niekto tvrdí, že jeho mama v skutočnosti nie je Češka, tak je to …… A keby skutočne nebola, vedel by „zaspievať“ Ententýky dva špalíky,…? Ano, dámy a páni, spevák Sabatonu pozná aj tieto české riekanky. Je evidentne hrdý na svojich českých predkov a asi aj preto oceňoval plyšáky známej rozprávkovej postavičky – Krtka. Fanúšikovia mu hádzali väčších i menších, vždy pekne poďakoval, zavtipkoval a na konci spočítal celkovo 9 kusov.

 

No odísť sa nedá len tak. A preto sa vrátili s veľmi účinnou trojicou Night Witches, Primo Victoria a Metal Crüe. Všetci využili posledné chvíle, dali do toho, čo len šlo, vrátane kapely a po veľkom poďakovaní nastalo grand finále.

 

Report zo Sabatonu je skutočne len drobný výcuc a všetkým radím, aby si ich pozreli aspoň raz v živote, pretože človek so zmyslom pre humor si určite príde na svoje. Teda okrem kvalitnej hudby, samozrejme. Poznámka na záver: Dojem na mňa urobilo hlavne to, že vďačnejšiu, a tým myslím úprimne vďačnejšiu kapelu som ešte asi nevidela. 

 

Ak vás zaujíma celý setlist, môžete ho nájsť tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *