Keď CARNATION klame smrť (recenzia)

Ha, vlastne sa ani nedivím, že to tých miestnych „smrteľných“ expert-panicov a milovníkov rurálneho deathíku zase rozrajcovalo až k hysterickému prehnanému hodnoteniu. Furt sú tam totiž úplne explicitne predvádzané klasické old-skulové behy, a to snáď zo všetkých možných uhlov. A medzi tie behy niekto prudko strká nejaké démonické moderné klišé. To už síce až tak počuť nie je, pretože jednak ho kapela nechce, a potom by to nemuselo osloviť klasických death metal fans, a to by už neocenilo samotné vydavateľstvo, že áno.

Ale inak, samozrejme, strašlivá hrôza v pozitívnom slova zmysle, tento secondárny opus od belgických nesmrteľných lapiduchov CARNATION! Incestný kvintet medituje štyridsať minút v hnusnej pitevni na hnusnej vidláckej klinike, haluškujú a správajú sa ako čuráci, pretože sa akože intenzívne boja smrti. A bodaj by nie! Veď sem-tam démonicky zacinkajú retraktory a skalpely na reťazi, občas strašlivo zaškrípu dvere od márnice, chvíľami v útrobách temného mrazáku čosi temne zavrčí, desivo zavŕzga preparačný stolík, na podlahe rozsypané suché karafiáty a duo, telesnými tekutinami zasratí, si prelúdujú svoje notičky, čas od času do tohto sonického marazmu jeden obzvlášť nechutný týpek zachropčí či zaškrieka a ďalší dvaja, poháňaní démonom, rytmizujú všetko svojimi šialenými patternami. A nešťastný receptor, ktorý sa zrazu zavŕta do tejto smrteľnej extatickej šarády, má beľmo v očiach a penu okolo huby.

Keď CARNATION klame smrť (recenzia)

Nie moc vydarený artwork albumu.

Netradične začneme od konca, teda od skonu, od poslednej témy tohto skvelého opusu. Najrozsiahlejšia, skoro osemminútová In Chasms Abysmal je výrazovo nekľudná, rytmicky a harmonicky zvrásnená, technicky a poslucháčsky náročná kompozícia, skoro až na hranici možností daného štýlu a je vrcholom tohto albumu a najväčšou výzvou, ktorá určitou skratkovitosťou tematického materiálu naraz pripomenie Schuldinerov úsečný vokabulár. Reincarnation zahajuje pomalá introdukcia, a celá jej koncepcia evokuje miestami raňajší ENTOMBED, inokedy menej progresívny xicht DEATH, ale v melodike je už zrejmá nezávislosť a vlastný talent. V Malformed Regrowth sú počuteľné invencie od CANNIBAL CORPSE, ale tie sú tak zdevastované vlastným kompozičným cítením, že na tretej doske už nebudú mať za potreby pozerať sa do špajze iných, legendárnejších bánd. Obe tieto skladby sú mohutné svojimi riffmi a zaujímavé svojimi melódiami, ktoré trhajú ušne lalôčky na cimpr-campr. Možno len jediné sklamanie na doske je Serpent’s Breath, ktorej chýba vitalita, i keď sa band snaží o akú takú atmosféru, ale konečný výsledok je klišéovitý a plný skladateľskej bezradnosti a nedostatku invencie. Zvukovo pre päticu smrteľníkov je pravdepodobne najpôsobivejším dielom Napalm Ascension, pohrávajúca sa s rôznymi pasážami, evokujúcimi wagnerovské či brucknerovské orchestrácie. Ukazuje solídnu motivicko-tematickú prácu, kde sa v podstate evokuje melódia typicky smrteľného typu a strháva prudkým rytmom a progresívnou harmóniou. Spirit Excision má hudobnú tektoniku, nie je odolná a už vôbec nie vytesaná z kamenného bloku, ale neboja sa trochu experimentovať s tempom a dynamikou. Je to neohrabané a tak trochu neštandardne zahraté, i keď riffy sú osobité a nebojím sa skonštatovať, že moderné. A konečne sa dostávame k prvým trom mega-kompozíciám, Iron Discipline, Sepulcher of Alteration a titulná Where Death Lies, vytvárajú do najmenších psychóz a detailíkov vypiplanú trojčasťovú smrteľnú omšu, v ktorej naozaj nie je k čomu priľnúť, len ju treba nasať a spracovať ako dobrý polliter zlatavého moku. Na jednej strane tu stoja famózne výbuchy v Iron Discipline, ktoré nestrácajú čas a nekompromisne ubíjajú receptora svojimi riffmi a prudkými rytmami. Zatiaľ čo sa z tohto zmysly ešte melú na kašu, tak už tučný groove a blastické beaty v Sepulcher of Alteration, ktorých interakcia ovplyvňuje zdravý rozum, pripravujú pôdu pre tretiu, titulnú Where Death Lies, katalógovo odpornú a bezškrupulóznu pecku medzi kukadlá, ktorá rozdáva obchytané karty, vyvŕtava dieru do čela a pritom klame do očí, že všetko bude v poriadku. Nič nie je v poriadku, ale ostáva sa len kochať dokonalo napísaným fanfárami s premakanými textami plnými animálneho kultu, morálneho chaosu, urputnej biedy a celospoločenskej nenávisti. Zároveň je to také mrazivé memento pre nadchádzajúcu digitálnu degeneráciu o zhubnom vplyve a dezinformačnej moci cielene ovčujících asociálnych sietí a internetu na akékoľvek kritické myslenie.

Žáner: Death metal

Dátum vydania: 18. september 2020

Vydavateľstvo: Season of Mist

Minutáž albumu: 40 min 33 sek

Pôvod: Belgicko

 

Skladby:

  1. Iron Discipline
  2. Sepulcher of Alteration
  3. Where Death Lies
  4. Spirit Excision
  5. Napalm Ascension
  6. Serpent’s Breath
  7. Malformed Regrowth
  8. Reincarnation
  9. In Chasms Abysmal

 

Zostava:          

Simon Duson  – vokál

Bert Vervoort – gitara

Jonathan Verstrepen – gitara

Yarne Heylen – basgitara

Vincent Verstrepen – bicie

Moje hodnotenie:

Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 1Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 2Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 3Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 4Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 5Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 6Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 7Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 8Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 9Keď CARNATION klame smrť (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *