Guľovačka s Trivium už v októbri – Silence In The Snow (recenzia)

Sneh tento rok prišiel pomerne skoro, a to nielen na horách. TRIVIUM sa ho so svojím novým albumom Silence In The Snow rozhodli rozosiať po celom svete a ušetriť tak Perinbabe trochu roboty.

 

Ako prvý singel ešte v júli vypustili do sveta pesničku s rovnakým názvom, aký nesie celá doska. Okorenili ju elegantným čiernobielym videom, ktoré je pomerne zaujímavé. V auguste ho nasledoval ďalší, už farebný, no predsa tiež pútavý klip na Blind Leading The Blind. Potom sa znova vrátili k dvom základným farbám, v ktorých  sa objavilo video k tretej pecke z albumu, a to Until The World Goes Cold. Tri vypaľovačky, čo prinútia fanúšikov aj nefanúšikov kapely vypočuť si aj zvyšok albumu, ba dokonca sa možno zamyslieť, ako to len robia, že sú takí dobrí. 

Je to tak. Na pohľad nenápadný prebal ukrýva skvost. Ako keby sa dalo čakať niečo iné od týchto skúsených a talentovaných pánov, čo naše uši obšťastňujú už celé roky. V textoch sa tentokrát veľmi neodtrhli od tematiky použitej aj pri poslednom albume z roku 2013. Stále sa venujú násiliu a zlu vo svete. Toto je jasne dané najavo už obalom dosky, ktorý pozostáva z bielej plochy s lebkou kostnáča s parohami očividne znázorňujúceho diabla ukrytého v každom jednom z nás. Hoci gentlemani si asi neuvedomili, že niečo podobné – o čosi inú lebku s rohami – už raz použili na dizajn svojho albumu aj Black Veil Brides.

           

Fotografia prebalu je však to najmenej. Dôležitá je hudba a v tej ani tentokrát Trivium nesklamali. Matt Heafy opäť využil ako šesťstrunovú, tak aj sedemstrunovú gitaru, zatiaľ čo basa je stále rovnako ohlušujúca a staré dobré bicie neochvejne na prasknutie drásajú ušné bubienky. Nástroje vkusne dopĺňa Heafyho melodický spev, ktorý sa tentokrát zdržal screamov aj growlovania, čo sa tak často zvyklo objavovať uprostred skladieb na starých, najmä prvých albumoch z ničoho nič ako Thorove kladivo uprostred holého poľa. Napriek tomu, že viac vyniká melodická časť hlasového rozsahu speváka, netreba mať obavy, že by kapela vymäkla, lebo to je omyl.

 

Možno doska Silence In The Snow znie v porovnaní napríklad so staršou In Waves, kde Heafy predviedol celý svoj hlasový arzenál, menej agresívne, napriek tomu ide o kvalitku, ktorú si jednoznačne treba vypočuť. Rozhodne nebudete ľutovať, že ste tak urobili. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *