Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia)

„Tiež mám nepríjemné skúsenosti s dystopiou! Keď mi jedného sychravého jesenného rána na intráku Mlyny pripravila obrýlená poslucháčka Matfyzu pravé študentské raňajky s obschnutým chlebom podľa receptu omami z Hornej Dolnej, zahmlilo sa mi pred očami a keď som sa prebral z polhodinového bezvedomia, vták mi trčal pod pazuchou a guľky som mal narazené vedľa hlasiviek, až sa zdalo, že mám mandlí asi päť.“

Balada o dystopii alebo ako mať orgán na zlom mieste.

Je až alarmujúce, koľko máme medzi sebou výstredných šulínov bez fantázie, čo preložia regres s progresom len preto, aby vo svojej kokotmunite kriticky oslňovali obrýlených zúfalcov s upatlaným három a mohli si potom celí vzrušení svojím intelektom vzájomne vášnivo olizovať pohlavie. Som zvedavý, ako sa postavia k tomuto albumu, kde nebudú môcť vystaviť na obdiv svoj malígny imbecilizmus a s nejakým Dream Theatrom v jednej a scvrknutými varlatami naloženými v etanole v ruke druhej veľkohubo zadriemali už pri tretej minúte. Bohužiaľ, my ostatní im to tentokrát nemôžeme zazlievať a veľmi erudovane len skonštatujeme, že na nový ROYAL HUNT sa už neoplatí čakať s nádejou, ale skôr so skepsou.

Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia)

Typický proggérsky artwork albumu Dystopia.

Koncepčný opus Dystopia, vychádzajúci z klasickej dystopickej novely Fahrenheit 451 od Raya Bradburyho, jednoznačne búra zažité klišé o rockovej progresii. Žiadnych nových prvkov sa nedočkáme a tento melodický progmetal už nie je útulným navoňaným miestečkom ovládaným partičkou sympatických, inteligentných a za všetkých okolností muzikantsky zdatných týpkov. Nie, teraz je to klaustrofobická cimra, kde sa močí rovno na podlahu s obstarožným a samo seba vykrádajúcim osadenstvom, na ktorom by si nejeden geriater urobil atestáciu. Zloženie skladačky albumu tkvie od vlastných charakteristických prvkov cez zastaralé synťáky, lahodné riffy, skvelú rytmiku až po skvelého vokálneho architekta D. C. Coopera. Jedinou sympatickou črtou nového opusu sú naozaj prekrásne melódie, ktoré sú ešte lepšie ako v minulosti. Uvádzať progmetal na konci dvadsiateho roku druhého milénia je veľmi ťažká úloha a ROYAL HUNT to preklenuli síce s odretými ušami, ale predsa len to dokázali aj vďaka titulnému eposu The Great Divide. Občas sú postupy na doske príliš gýčovité, lebo kapela vytiahla celý rad encyklopedických stereotypov progrocku a strčili ich nasilu a naraz do jednej kompozície. Prvá skladba Burn, po filmovom intre Inception F451, je toho dôkazom. Chýba jej oduševnenie a atmosféra a pritom obsahuje všetko, čo má mať – rýchle tempo, ťažké riffy, pumpujúce basy a vynikajúci vokál, to všetko zdôraznené symfonickými klávesovými podmazmi. Tak čím to je?… asi prílišnou snahou vytvoriť akúsi metalovú operu. Ďalším kúskom The Art of Dying sa to zlepšuje a kapela tvorí oveľa lepším spôsobom. Infekčná gitara preliezajúca celým trackom, pôsobivé vokálne linky s hosťujúcim Matsom Levénom, či ambiciózne klávesové sólo zdvihnuté z podlahy jazzového salónika, to už sú prvky kvalitného progmetalu, ktoré podtrháva aj klasická metalová sólová linka gitary, ako aj hutná rytmika, či neoklasické prvky. Znie to epicky, i keď trošku ťažkopádne a skľučujúco. Odvážne emotívne nadšenie znižuje tempo v opernej I Used to Walk Alone, naspievanej v duete s fenomenálnym vokálom Alexandry Andersen a mätúci „a cappellový“ úvod v The Eye of Oblivion predznamenáva jednu z najmelodickejších skladieb, ktorá sa ale vlastnou vinou dostáva do opakujúceho vzorca spev-gitara-sólo-spev-gitara-sólo so symfonickým podmazom, ktorý má navodiť tú správnu neo-klasickú atmosféru. Fuj! Je to v podstate úplne o ničom a s koncom, u ktorého má jeden neodolateľnú chuť kopať sa do gúľ, avšak ROYAL HUNT dokonale napĺňajú požiadavky na nich kladené, teda ovládať hudobné nástroje či spev a kosiť mnohopočetnú základňu progressive fans. Hound of the Damned neprináša absolútne nič nové a nestojí ani za zmienku, keď teda nerátame nejaké stupídne elektronické sample, ale progfónia Black Butterflies, to je dynamická kompozícia ako keby zo zlatých časov progmetalu. Pre mňa absolútne najlepšia skladbička na opuse. Všetko na sebe v slušnom tempe nadväzuje a človek nemá čas spamätávať sa a analyzovať, čo bolo pred chvíľkou. Robia to navyše takým tradičným spôsobom, až to nie je pekné, úplne v duchu klasického progmetalu konca deväťdesiatych rokov. Keby v takomto duchu vyzerala celá táto kolekcia, bola by to doska s veľkým „D“. Toto je nahraté údesne sugestívne a realisticky a pôsobí to jaxviňa. Záver patrí osemdesiatkovej Hard’N’Heavy balade Snake Eyes, čo je vlastne sumarizácia tém, melódií, postupov a soundu toho, čo ste doteraz počuli, ale s ohromujúcimi gitarovými linkami a príjemným tempom.

Je vidieť, že si ROYAL HUNT aj po tých tridsiatich rokoch aktívnej činnosti verí a so správnou produkciou a s drobnými inováciami v rukáve vie nahrať veľmi slušný album, lebo ani talent a ani dokonalé inštrumentálne schopnosti muzikantom nechýbajú. Bohužiaľ, tak ako aj v minulosti, stále nevedia nájsť ten recept na správny pomer ingrediencií, ktorý by znamenal pre nich dostať sa medzi absolútnu špicu.

Vydavateľstvo: NorthPoint Productions

Pôvod: Dánsko

Žáner: Progresívny metal

Dátum vydania: 18. december 2020

Minutáž albumu: 55 min 46 sek

Skladby:

1. Inception °F451 (2:56)
2. Burn (6:31)
3. The Art of Dying (8:51)
4. I Used to Walk Alone (6:06)
5. The Eye of Oblivion (6:49)
6. Hound of the Damned (6:22)
7. The Missing Page (Intermission I) (2:40)
8. Black Butterflies (8:18)
9. Snake Eyes (6:00)
10. Midway (Intermission Ii) (1:21)

Zostava:          

D.C.Cooper – vokály
Jonas Larsen – gitary
Andreas Passmark – basgitara
André Andersen – klávesy, produkcia
Andreas „Habo“ Johansson – bicie

Moje hodnotenie:

Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 1Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 2Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 3Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 4Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 5Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 6Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 7Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 8Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 9Dystopický opus od ROYAL HUNT (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *