Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia)

Deti od jazera Bodom sú známou a dobre zabehnutou firmou. Nezameniteľný mix severského death metalu, power metalu a neoklasických vyhrávok je dlhé roky ich poznávacím znamením. Nový album kapely CHILDREN OF BODOM nesie názov Hexed. Presne ako po minulé roky, tak aj teraz sa leader Alexi Laiho skromne vyjadril, že to bude ten najlepší ,,shit“, aký sme doteraz počuli. Pár dní na to kapela na svojich stránkach zverejnila obal už spomínanej novinky. Napriek faktu, že ide v skutku o zaujímavé a pekné dielko, viac som bol zvedavý, ako chalani pristúpia k jubilejnému desiatemu albumu.

 

Cez všetky pokusy mať rád posledné albumy som si k ním jednoducho cestu nenašiel. Myslel som si, že to bude rovnaké aj teraz. Prvá a zároveň nie veľmi výrazná skladba This Road na mňa pôsobí, ako keby sa kapele ani nechcelo hrať. Tá je hneď nasledovaná parádnou vypaľovačkou Under The Grass And Clover. Melodické gitarové riffy kopírované v harmónii s klávesami, rýchle kopáky a ostrý vokál v dokonalom energickom súlade. No tak moment. Odkiaľ sa vzalo toto?

 

Posledné turné tak trocha pripomenulo chalanom, ako to hrali do roku 2000. Podstatná časť albumu sa nesie práve v duchu albumov HatebreederFollow The Reaper. Samozrejme, dôjde aj na intenzívnejšie riffovačky a sem-tam nejaké iné postupy mimo bodom metal. Najviac mi zarezala práve titulná vec. Má všetky ingrediencie, ktoré robia túto muziku pre mňa príťažlivou.

 

Za zmienku stojí aj ďalšia singlovka Platitudes And Barren Words a rýchlovka Kick In A Spleen. Tie by sa na Something Wild určite nestratili. Je tam viac rok n‘ rollu a klasického heavy metalu. V niektorých pasážach už cítiť jemnú únavu. Je to počuť hlavne na konci albumu, kde už tie kompozície sú o čosi pomalšie.

Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia)
Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia)

Zvuk je klasicky hutný, autentický s dostatkom plechového echa. Chalani druhýkrát stavili na už osvedčený sklad, ktorý je ich skúšobňou a zároveň aj štúdiom. Nemixoval a neprodukoval to, samozrejme, nikto iný ako Mikko Karmila z Finowoxu. Vďaka tejto kombinácii znie album naozaj heavy. Som rád, že kompresory tu netlačia do uší jednu šupu z kopáku za druhou a nenútia ma zhodiť slúchadlá hneď po prvej skladbe.

 

Hovoriť o invencii u COB je asi také isté ako hovoriť o hudobnom posune u AC/DC. Je jasné, že tu chalani melú zasa to isté dokola. Robia to od prvého albumu, len teraz sú viac starší a chýba tomu tá mladícka energia. Inak je všetko po starom. Ak čakáte progresívne kotrmelce, epické zbory či heavy breakdowny, počúvate zlú kapelu.

 

Profesionálni kritici budú album považovať za priemer. Dá sa to očakávať hlavne za veľkou mlákou, keďže nový album je tak trochu odklon od moderného amerického metalu a takým malým návratom k pôvodnému konceptu. Naopak, na starom kontinente a v Japonsku sú prvé ohlasy z hitparád pozitívne.

 

Children Of Bodom idú svojou vlastnou cestou a pravdepodobne sa to mnohým progresuchtivým poslucháčom páčiť nebude. My ostatní, ktorí sa neobťažujeme sledovaním metalových trendov, posunov a premýšľaním nad budúcnosťou metalu, si pokojne pustíme Hexed znova.

Moje hodnotenie:

Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 1Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 2Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 3Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 4Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 5Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 6Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 7Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 8Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 9Držia sa Children Of Bodom metalových trendov? (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *