Dissonance – zmŕtvychvstanie?

Piešťanskú kapelu Dissonance si určite budú pamätať skôr narodení priaznivci technického death-metalu, ale pre väčšinu súčasníkov je pravdepodobne viac-menej neznáma. Kapela dala o sebe opäť vedieť v januári tohto roka, a to vydaním nového albumu The Intricacies Of Nothingness. Kto teda boli a dúfajme, opäť sú Dissonance?

Kapela vznikla v septembri 1990 pod pôvodným názvom Notorica v zložení: Jaroslav Kotlár (gitara a spev), Marius Kadák (gitara), Marián Mišík (bassgitara) a Pavol Jambor (bicie). V tejto zostave nahrali tri demonahrávky Svet násilia, Rozklad a Slovo má apokalypsa. Všetky tri demá sú ukážkou veľmi kvalitného materiálu ladeného v thrashovom duchu. V roku 1992 pokračuje kapela už len v trojici, kedy po nezhodách odchádza Jaro Kotlár a s ním aj thrashové zameranie kapely. Práca na novom materiáli priniesla výsledok v podobe štvrtého dema Uncomprehensibility a kapela po absolvovaní úspešného turné s názvom Designation 93 mení svoj názov na Dissonance a hudobné cítenie prechádza do technického death-metalu. Post druhého gitaristu vyplní Vlado Mituník. Prichádza ponuka na nahratie debutového albumu Look To Forget, ktorý po určitých peripetiách vychádza v roku 1994 pod značkou Czech Panorama. Tento album bol všeobecne hodnotený veľmi kladne a pozitívne recenzie najmä zo zahraničia na seba nenechali dlho čakať. Rok po jeho vydaní však v kapele prichádza k názorovým nezhodám a jej činnosť je bohužiaľ ukončená.

Našťastie čert a dobrý metalový hudobník nikdy nespí a i keď to trvalo 20 rokov, Marius Kadák a Marián Mišík sa rozhodli znovu oživiť Dissonance a v januári tohto roku vychádza nový album s názvom The Intricacies Of Nothingness. Album si vydali sami ako spomienku na dávne časy a pre radosť priaznivcom tohto žánru. 

Album obsahuje osem skladieb a už po prvých tónoch mi bolo jasné, že technická úroveň, na akú sme boli u Dissonance zvyknutí pred 20-timi rokmi, pretrváva aj teraz. Čisto death-metalové pasáže ubudli a do popredia vystúpili pasáže progresívne. Trochu mi na tomto albume chýba rukopis bubeníka Paľa Jambora, zvuk bicích pripomína skôr automat. Čo však stvára basa, je priam neskutočné – lahôdka pre poslucháča, ktorý si potrpí na technické parády. Ďalšie hodnotenie nechávam na samotných poslucháčov, každopádne album pokladám za jedinečný a vypočutiahodný. Verím, že po tomto albume nepríde ďalšia odmlka, ale začne nová hudobná etapa kapely Dissonance. Nechajme sa prekvapiť.

Ďalšie info o kapele hľadajte na https://myspace.com/dissonancesk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *