Death metal by Očko vol. 3

Piateho októbra na Medzinárodný deň bez prostitúcie sa v bratislavskom klube U Očka stretli štyri formácie na podporu slovenskej hudobnej scény WHITE HORN, FROZEN BLOOD, GRASSITY a GAZDASGRIND, aby sme nemuseli pri sobotnom posedení na pive tlieskať jukeboxu.

Death metal by Očko vol. 3
Death metal by Očko vol. 3

Harmonogram kapiel vyzeral nahustený už od úvodu, priestor zhora ohraničený pódiom už menej. Prví sa vyštverali štvorčlenní mladíci White Horn. Zvukovo prekvapili, frekvenčne basa podporovala gitaru tam, kde bolo treba a celý prejav bol zladený do kompaktného celku. Ani v jednom momente mi nechýbala druhá distortion vetva. Štýlovo sa radia k Stoner HC/metal a mne telo hopsalo najmä počas vyhráviek takého R’n’R v tom najširšom slova zmysle, kde ide o radosť z hudby. Vokálne linky boli viac v stredoch ako mimo nich, celkový dojem dobrý. Drobné chybičky sa odpúšťajú, stávajú sa aj väčším profíkom a sú odstrániteľné. Už len z toho dôvodu, že to bol ich prvý koncert. Tým sa dá vysvetliť aj neistota na osvetlených doskách, preto si myslím, že už pri ďalšom koncerte u nich doma v Šali v samotnom Pekle bude ich výkon rásť po exponenciálnej krivke pre a > 1. Napriek obmedzenému hraciemu času skončili dosť včasne, mohli investovať 5 minút tým, že by nás naučili refrén poslednej songy, aby sme si mohli spoločne zaburácať. Verím, že pohľad na statických divákov nedodával chuť experimentovať, ale pre tú srandu….

Po nich sa v žiari reflektorov zjavilo 3krát viac hmoty a 5krát viac vlasov, čo paradoxne aj podľa odevov vzbudzovalo dojem z army invázie. Domáci black-death Frozen Blood. Crash, crash, crash, crash a už sa to valilo. Objem zvuku nad možnosti techniky aj zvukovodov, až ma to vyfúklo von. Zvukár zaváhal a aj keď si basák Mikael šiel pomaly prsty vykĺbiť, do éteru sa to nijako nedostalo. Počul a videl som ich prvýkrát, preto ma zaujal spev, do tých mohutných riffov som čakal viac hrdelného raven screamu a aj častejšie vychádzky od barytónu k úprimnému basu. Naozaj bola škoda toho zvuku, čo šiel von na plochu, na 8 strunovej gitarke v rukách Ragnara sa dalo blázniť, no bez pôžitku. Na môj vkus boli rytmické pasáže príliš dlhé, kedy sa diali len detailné obmeny. Ale ak existuje niekde na svete pure metal kaviareň so živou hudbou, tak tam si predstavujem takéto podmazy. Bubeník, ktorý zjavne hrá už nejaký ten rok, scelil ľavé a pravé krídlo so samopalmi a zo zálohy plnohodnotne útočil na každé ucho. V jednej songe prenechali réžiu rytmickej zložke v miernejšom tempe i slabšom dôraze na vydýchanie (super point), kde sa spestrenie žiadalo po pár taktoch, no bola z toho dvojtónová vsuvka, žiaľ, bez prejavu speváka, z čoho som mal pocit, že s divákmi sa v zásade nekomunikuje, čo kompenzovali vizuálnym prejavom a rozhýbavali tak ľudí do poga. Obecenstvo sa prejavilo aktívnejším duchom, vzrástla aj absolútna početnosť, jemne to chytalo obraz aj úroveň doby spred pár rokov, kedy sa hudobníci museli predierať davom, aby sa dostali zo šatne do sály k aparatúre.

Nasledujúca pauza trvala len pár minút a ďalší nadšenci smrti a kovu v tričkách z reklamy na Lion, Grassity, testovali pružnosť i pevnosť strún i blán. Skromní chlapci zo Stropkova (Vomit-spev a Maflo-basa odmietli pivo) sa ukázali v skvelej forme. Taký plechový zvuk som už dávno nepočul, motorové píly na 120%-ný výkon a do mikrofónu šla hotová drtička stromov. A keď už bolo všetko napílené, Vomit nás vzal na podnikovú prezentáciu mäsokombinátu priamo na jatky a poprel teóriu dýchania pre speve, keď skrčený na zemi pod nohami divákov dával také hlboké tóny, ktoré by našiel aj Omar na dne studne, ktorú kopal pre Fatimu. Batchi (bicie) napriek dravému tempu vyzeral, že má ešte úctyhodnú rezervu počas celého setu. Miestami mi vadil charakter basy, ktorý mohol opustiť stredové pole a podporiť kapelu „zospodu“. Chalani sa bavili tým, čo robia a bolo to živšie, ako diváci sme sa tiež nemuseli hanbiť, na kompletný stage diving nás tam bolo síce málo, tak sme rozkričaného speváka aspoň dvihli nad hlavu a ponosili ho po priestore. Odmenou nám za to bol ukrutný growl. Maflo sa neudržal a vybehol rovnako medzi ľudí, kde vyzýval do tanca skalných vytrvalcov. Potešil ma ich prejav, nezaujali funkciu zrkadla, kedy sa kapela správa obvykle (a znudene) tak, ako obecenstvo, ale naopak, nakopávali nás aj v prestávkach medzi skladbami. Výborný dojem zanechali.

Keď sa sformovali banskobystrickí profesne najstarší Gazdasgrind (prvá písomná zmienka je z roku 1998), bola už viac noc ako večer, a preto sa ľudia hromadili všade inde, len nie v intervale zvukár – kapela. Chalani prišli s novými vecami a v novom duchu, ku ktorému sa už montérkovský vohoz v odtieňoch oranžovej nehodí. Začali, ako sa na Gazdov patrí, songom s príznačným názvom – Gazdasgrind. Pokiaľ Grassity mali plechový zvuk, títo to dotiahli ešte ďalej a znelo to ako od originál klampiarov. Hlavne Martinus-git. si dal záležať na viac stredoch a výškach, aby s Motajom-git. vytvorili hutný zvuk a nechali aj priestor Ďegvajovej base, na ktorej nezostal jediný tón suchý. Jeho linky nie sú copy & transposition, rytmiku drží a zároveň vhodne kontruje vyhrávkami do riffov. Od minulého roku hrávajú v tejto upgradnutej zostave, kedy si svoje miesto našiel spomínaný Martinus, čím kapela znie plnšie a tvorba je prepracovanejšia. Staršie skladby striedali novšie, viac-menej najnovšie z albumu ZLO na vážnejšie témy, preto aj tá zmena imidžu. A tú bolo badať aj na technike, hoci ten večer im to nešlo úplne podľa predstáv. Plocha bola voľná, veselili sme sa pri pogovačke, ktorej vír vtiahol už len najvernejších fanúšikov a pozametalo sa aj vlasmi. Vytvorili podmienky na strhujúcu šou, kedy sa váľalo kade-tade po zemi či medzi hudobníkmi, dostatočne to ešte ozvláštnil nudista, čo svedčí o nasadení ako kapely, tak i divákov. Chalanom vďaka za večer strávený pri živej hudbe. Ďalší koncert budú hrať v BB na tradičnej, v poradí dvanástej Gazdovskej veselici v Tirish pube 16. 11., takže som zvedavý, ako sa predvedú na domácej pôde.

Všetkým zúčastneným kapelám veľká vďaka za to, že nás prišli baviť. Zaujíma ma, kam sa už v priebehu hrania postrácali ľudia, ktorí sa odhodlali zavítať na toto podujatie k Očkovi. Tiež som zvedavý, čo uprednostnili v sobotu večer tí, ktorých stretávam na iných hudobných akciách počas roka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *