Catastrofy: „Ľudia musia začať zmýšľať inak!“

Thrash-metaloví Catastrofy nie sú na scéne nováčikmi. Nedávno vydali EP „Tento štát sa musí zničiť!“ a nie len o ňom sa dočítate v našom rozhovore.

Vaše EP „Tento štát sa musí zničiť!“ vyšlo v marci tohto roka, a jeho názov napovedá, že nie ste spokojní s fungovaním našej republiky. Čo vám teda prekáža najviac?

Boris: Najviac asi systém, ktorý je tu nastolený a ľudia, ktorí ho prijímajú a zapadajú doňho ako tetris. EP je poňaté koncepčne, a titulná skladba je akýsi štartér. Naznačuje, o čom bude celé EP a v ďalších piesňach sa rozvinú iné témy. „Tento štát sa musí zničiť!“ je konečné riešenie. Apokalyptická metafora. Aby k tomu nemuselo dôjsť, musia ľudia začať zmýšľať inak, správať sa inak. Nepodriaďovať sa za každú cenu ľuďom zhora, musia si šliapať vlastnú cestu a nenechať sa stiahnuť pasívnou masou. Je dobré fungovať v celku. Je to väčší tlak na vrchnosť. Len neviem, či sú toho Slováci schopní. V južanských krajinách je zapálenie pre protest a celkovo zhromaždenie oveľa silnejšie. No a takisto niektorí starší ľudia vo funkciách (akýchkoľvek), ktorých korene siahajú ďaleko do minulého režimu, by mali otvoriť oči a zobudiť sa konečne v druhej dekáde 21. storočia.

Možno povedať, že EP je akýmsi politickým albumom?

Boris: Nenazval by som ho politickým. Nerád by som nás radil k politickým kapelám. Neangažujeme sa toľko ako politické bandy a ani sa tak necítime. Album kritizuje celú spoločnosť, do ktorej, samozrejme, patrí aj politika. No nie je to primárna téma EP.

Všetky skladby na „Tento štát sa musí zničiť!“ sú v slovenčine, predtým ste však spievali výlučne v angličtine. Prečo tá zmena?

Boris: Ovplyvnilo to viacero faktorov. Zo začiatku sme sa chceli podobať na svoje vzory, ktoré spievajú v angličtine. Témy boli viac globálne. Časom som ale zistil, že chcem reagovať na podnety z domova. Takisto moja angličtina nebola nič moc. A ovplyvnili ma aj niektoré domáce kapely, ktoré majú perfektné texty. Súhrn týchto prvkov vyústil do písania textov v slovenčine. Jednoducho som dospel do bodu, kedy som sa chcel vypísať v rodnom jazyku a chcel som, aby mi rozumeli hlavne u nás. Kapiel, čo spievajú po anglicky, je na mraky, po slovensky je ich žalostne málo.

V akom štádiu je plnohodnotný album, pracujete na ňom?

Boris: Makáme na ňom. Máme zložené dva songy. Keď ich bude 12 – 13 (mať ich toľko je naše zbožné želanie), tak to nahráme a vypľujeme von. S veľkou dávkou odvahy by sme to chceli mať za necelý rok a pol vonku. To je ideálna predstava, nie nesplniteľná. Čo sa však za tú dobu udeje, netušíme, preto konkretizovať to nemá zmysel.

Jano: Taktiež by som chcel dodať, že nový album by sme chceli posunúť ďalej, ako po technickej, tak aj po skladateľskej stránke. Album nechceme robiť pod tlakom, aby sme vytlačili na CD „prvoplánové“ skladby. Preto sa aj Boris ohľadom vydania CD vyjadruje opatrne, nakoľko sme zistili, že určovať si nejaký „deadline“ sa príliš nevypláca.

A ako je to so slovenskou metalovou scénou, čo by sa na nej dalo zmeniť?

Boris: Ja osobne nie som prototyp slovenského metalistu a neviem teda, či sa k tomu môžem nejako kompetentne vyjadriť. My hráme veľa mimo metalu s rockovými, punkovými, hardcoreovými, crustovými kapelami. Navštevujem mnoho takýchto akcií ako divák a veľa takýchto, žánrovo zmixovaných akcií, organizujeme. Nie som vysadený len na metal, preto nevnímam scénu ako čisto metalovú, ale ako underground celkovo. Popravde, veľakrát sympatizujem viac s pankáčmi než s metalistami. Thrash vychádza aj z punkovej subkultúry, takže je akýsi mostík medzi dvoma svetmi. Veľa ľudí to stále nechápe a selektujú sa už v tak dosť malej scéne. Je to na dlhú debatu. Každopádne, ja som otvorený (aj celá kapela) širokému spektru alternatívnej kultúry, nebránime sa ničomu novému, radi spoznávame nových ľudí a nové kluby. Toto by sa možno malo zmeniť u iných metalistov, ktorí majú klapky na očiach len pre svoj žáner. A takisto lokálpatriotizmus je záhuba scény. Muzika musí ľudí spájať, no nie každý je tomu naklonený.

Jano: Je to smutné a vtipné zároveň. Pre mňa je toto selektovanie do skupín rovnako nepochopiteľné. Bavíš sa s niekým a ten ti za pol hodinu kecania povie: ,,Vieš, to je taký ten hardkorák…“ a v očiach mu vidíš, ako takými ľuďmi úplne pohŕda. Hneď na to sa postaví a hrdo vyhlási: ,,Som proti predsudkom.“ Smutné a vtipné zároveň…

Ktoré skupiny zo SR metalovej scény by ste vyzdvihli?

Boris: To je ako pýtať sa, ktorá jaskynná maľba na SR je najkrajšia? :o) Určite by som vyzdvihol Čad. Nie je to síce čistokrvný metal (to je asi aj dobre), no rozhodne je o nich počuť najviac v celom undergrounde aj mimo neho. Túto pozíciu si vydobyli sami a ich songy sú pre mňa top. Ďalej by som spomenul pár spriaznených thrash kapiel – z BA napríklad Majster Kat a Radiation. Zo ZM Ezkator, z BB Anstratus. Posledné dve kapely majú vekový priemer asi 17 rokov a na svoj vek hrajú výborne. Hlavne naživo. Musia sa ešte odpútať od svojich vzorov, ale to chalani vedia a makajú na sebe. Dúfam že vydržia dlho, pretože veľa kapiel po pár rokoch zakape. To sa stalo mnohým našim kamošom. Škoda.

Fungujete od roku 2005, čo najlepšie a naopak najhoršie vás v hudobnom svete počas tých ôsmich rokov postretlo?

Boris: Najlepšie je, že stretávame veľa nových ľudí, z ktorých sa väčšina stane našimi priateľmi. Takto sme sa skamošili s českými bandami KAAR a EXORCIZPHOBIA, s ktorými sme vytvorili thrashovú alianciu na terorizovanie sluchovodov okolia. :o) Nebyť v kapele, podobných ľudí (350 km od nás) nikdy nestretneme. No nie len v kapelách sa nájdu kamoši. Podstatná časť sa nájde aj v radoch fanúšikov, z ktorých cítiš solidaritu a ochotu pomôcť. Pomaly tá základňa rastie. Naozaj pomaly… ale isto. S posledným EP nám pribudlo viacero fandov z rôznych kútov Česka, ktorí si napísali o CD, tričko atď. To nás teší. Najhoršie mi nenapadá.

Jano: Na najhoršie si spomínam celkom presne (haha). Bolo to v Trutnove na koncerte s Kaar, Exorcizphobia a talianskymi Endovein, keď si po koncerte náš Beňo vymkol kľúče v aute, kde sme mali všetky veci (hlavne spacáky a teplé oblečenie ). Aspoň pre mňa to bola dlhá noc strávená v prútenom kresle na horskej chate, zatiaľ čo sa Beňo túlil k ostatným členom kapely a kradol im ich telesné teplo. Jediný, ktorý sa nado mnou zľutoval, bol Pepa z Exorcizphobie, ktorý ma zabalil do spacáku. Možno mi v ten večer zachránil ľadviny. (haha) Ale presne o to ide – Rock n’ Roll so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so zimou. :o)

Kto sú vaše hudobné vzory, kto vás inšpiruje?

Boris: U mňa je to široká škála spevákov a kapiel. To už je ale klišé odpoveď vo väčšine rozhovorov (hehe), preto napíšem, že počúvam kapely od klasického rocku po najtvrdší death metal. Nepohrdnem ani kvalitnými pop spevákmi ani ľudovkami (naposledy som si kúpil perfektné CD trávnic. Ženské zbory – paráda), no určite zo všetkého najviac prevažuje thrash. :o) Uvediem príklad: Black Sabbath, Motorhead, Motley Crue, Witchcraft, Graveyard, Corrosion Of Conformity, Megadeth, Anthrax, Overkill, Exodus, Testament, Kreator, Destruction, Warbringer, Municipal Waste, Čad, Majster Kat, Exorcizphobia, Mad Pigs, Pipes And Pints…. ešte? :o)

Jano: Ja mám popri tejto klasike tiež rád aj bandy ako: Hatebreed, Sick of It All, Sucidal Tendencies, Madball, In Flames, Children of Bodom a po novom ma veľmi zaujal nový album kapely Bring Me The Horizon – Sempiternal. Čo sa gitary týka, páči sa mi spôsob hry Marca Rizza.

EP „Tento štát sa musí zničiť!“ si rozhodne vypočujte, redakcia rocker.sk vám ho vrelo odporúča. EP-čko a všetky informácie o Catastrofy nájdete na http://bandzone.cz/catastrofy. Svojim like-om podporte kapelu na https://www.facebook.com/catastrofy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *