Ballsqueezer – powered by rock ‚n head!

Z obálky s pečiatkou Trnava vypadli dva nosiče v kreslených obaloch pod názvom Ballsqueezer. Naozaj originálny pojem, plus k tomu jeden album nesie popis Don’t let her squeeze your balls a ďalší Beer in Botswana, to sú buď riadni srandisti alebo týpci, čo vnímajú svet presne taký, aký je. Ešte pred prehrávaním songov som zhliadol klip k Live my life again, aby som bol v obraze, čo ma čaká. A ukázalo sa energické zoskupenie so skreslenými gitarami a nasratým prejavom, a také my máme radi. 

Začíname s doskou Don‚t let her squeeze your balls. V strednom tempe sa k vybrnkávačke napájajú ostatné nástroje, aby v údernej rytmike vzniklo podhubie pre škriekajúci, emotívne rozhodený hlas v prvej skladbe Head against the wall. Náladu vysvetľuje v texte, keď čakáte (je teraz jedno na koho/čo) a dočkáte sa akurát pozdravu z diaľky, aj to iba na rozlúčku. No nenaser sa pred tým mikrofónom, s drivom sa nešetrí ani v refréne, i keď slabiky už nie sú v taktoch nasekané tak ako v slohách. Na rozbeh dobré, na sóla sa nezabúda, máme dočinenia so starým dobrým rock ‚n rollom v novšom šate. 

Nášup hodný diaľničnej naháňačky, tempo je vo vyšších hodnotách, rovnako aj tep

A že to myslia vážne, je jasné už v úvode druhej stopy My brother is my sister. Nášup hodný diaľničnej naháňačky, tempo je vo vyšších hodnotách, rovnako aj tep. Gitarové party po nastavení úrovne z prvej skladby veľmi neexperimentujú, riffy charakteristické pre rýchle rockové vypalováky zo 70-tych rokov, teda zreteľné a jasné, pravidelné údery aj dôrazy, nedá sa nehýbať hlavou. Svet je plný paradoxov a o tom to celé je. Kamoš vykope práve tebe hrob, do rocku zahŕňajú aj čistý pop, celé to tu stojí na hlave, to si myslím, že presne popísali. Buď potom kľudný.

A samozrejme, vždy môže byť aj horšie, ale ser na to a zakrič si Rock your death. Ide o zmesku negatívnych pocitov, ktoré ale nesúvisia s tým, čo sa deje, ale ako sa k tomu človek postaví. Gitarové kilá a úľava z povznesenia sa nad vecami dolaďuje sólo v pravidelných šestnástinkách ako z nejakého old school PC automobilového simulátora.

V štvrtej songe Against the dark side sa prejavila ťažšia orientácia v nepoznanom materiáli a spevy sa čoraz zložitejšie oddeľujú od seba v rámci jednotlivých piesní, do pozornosti vyzdvihnem bridge, z ktorého sa cez sólo svižne dopracujeme až k záveru tohto tracku, ktorý zanechal príjemný dojem.
Keď začala hrať nasledujúca, Destiny‚s end, bolo dosť cítiť vplyv Motörhead a ako po rytmickej stránke, tak celkovo vyformovali aj aranžmá, inak nič extra som tam nepostrehol.
Ass kisser hodná svojho mena a už gitary v intre nakopávajú, slová sa sypú jak blázen, akoby chalani nechceli strácať ani sekundu. Proste poslať všetkých takých ass kisserov do fule. A nestrácať s nimi čas.

Rovnomenný song ako názov CD sa nesie v paródii na teenage rockpop, melódia podľa šablóny, najmä v refréne ľahko zapamätateľná, tuto ide skutočne o zábavu a podarilo sa to. Don’t let her squeeeeeeeeze . . . ešte aj teraz mi to znie v hlave a je to taký veselý počin. Týmto spôsobom jedinečný, lebo ostatné skladby mi skôr evokovali sklamanie alebo mrzutosť, či zlosť nad situáciami vyplývajúcimi zo života. Nie že by boli takto ladené po inštrumentálnej stránke, ale niekde medzi riadkami. V závere sa dostávame opäť do svižného tempa, Wake up with sinners. Príjemná bodka. Štýlovo úplne presne zaradený album, nástrojové koncepcie postavené na zaužívaných schémach, vokálne bol scream vo vyšších frekvenciách a až na pár momentov nepôsobil rušivo. Je to hudba do auta na cesty, poprípade na klubové živáky. Nevyčnieva, ale ani sa nestratí.

V ďalšej časti pokračujeme s Beer in Botswana!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *