Alkehol – R.U.M. (recenzia albumu)

Pražské alkoholické kvarteto ponúka ďalší album. Nazvali ho R.U.M. a potvrdili, že v smere, ktorým sa vydali v roku 1992, mienia pokračovať a dlhoročný mejdan zďaleka nekončí. A nekončí aj preto, že tento rok oslávi frontman Ota Hereš päťdesiatku. Neuveriteľné, však? Čas letí (hoci Ota zostáva rovnaký :o) a ani hektolitre pivného moku ho nespomalia…

Alkehol býva často zaraďovaný do škatuľky „pivný bigbít“. Po vydaní prvej dosky sa v roku 1992 po celom Československu zdvihol nebývalý záujem o kapelu. A oprávnene. Debutový album bol natoľko silný, že spôsobil „Alkeholmániu“ a zaistil im pevné miesto na tuzemskej rockovej scéne. 

Na prvotine hádam ani nebola slabá pesnička a až po čase vyšlo najavo, že bicie (na tú dobu skvele znejúce) neobsluhoval živý bubeník. Navyše Alkehol zaujal jednoduchou muzikou a prišiel s ňou v čase, kedy bol ešte metal na výslní, „hair-metal“ prešpikovaný gitarovými sólami. Autorské duo Ota Hereš / Petr „Kuna“ Buneš kulo železo za horúca a čoskoro pribralo do partie basgitaristu Tondu Rauera a ikonu kapely bubeníka Martina Melmusa, aby mohli začať koncertovať. Táto zostava sa ukázala ako ideálna a zmenila sa až po 23 rokoch odchodom Melmusa

Aj druhý album S úsměvem se pije líp bol vydarený, latku nasadenú prvým albumom nepodliezol a zdalo sa, že Hereš s Bunešom majú hudobných nápadov na rozdávanie. Aj mali, lenže platne začali chrliť príliš často, až kvantita začala predbiehať kvalitu. Na zdraví je ešte solídny album, takisto KocovinaPlaneta opic, kde sa nájde viacero hitov, no ďalšie albumy už obsahujú aj početnú „vatu“. A tak sa logicky začali objavovať názory, aj z radov fanúšikov, že Alkehol sa činí v sebavykrádaní a v recyklovaní vlastných nápadov. Do uší poslucháčov bilo aj nekonečné opakovanie niektorých akordických postupov či triviálne slovné spojenia v textoch. Samozrejme, že fanúšikovia si našli obľúbené kúsky aj na neskorších albumoch, ale už nešlo o takú masovú obľubu, ako v prípade nesmrteľných hitov Podbabskej stánek, Na Slamníku či Hospodo nalejvej.

Alkehol – R.U.M. (recenzia albumu)

Alkehol však vyrábal albumy naďalej ako na bežiacom páse a zvoľniť tempo nemienil. Akoby sa obával straty fanúšikov… Ich základňa je však natoľko pevná a verná, že aj 5-ročná pauza medzi albumami by dnes nič negatívne nepriniesla, naopak, zvýšila by hlad po novej tvorbe a Ota s Kunou by tak mali čas skvalitniť produkciu. Členovia Alkeholu si ale kritiku príliš nebrali k srdcu a naopak, už niekedy na prelome milénií sa pomerne často nechávali počuť, že ich kapela je stále v nemilosti hudobných kritikov – čoraz častejšie označovaných ako „zakomplexovaných bývalých skrachovaných hudobníkov“. Kritici a redaktori sa pomstili. Často sa „vyžívali“ aj v gitarových sólach, hodnotili ich na úrovni žiaka gitarovej prípravky na základnej škole. Pritom Ota Hereš sem tam nahral na album besnú jazdu po hmatníku, hru teda ovláda, ale takých sól je ako šafranu (v minulosti To bude mejdan alebo Ztečí vemem záchytku). Dôvod je neznámy a kapela akoby ani necítila potrebu nikomu dokazovať, že po inštrumentálnej stránke má na viac. Hereš však dokázal, že aj jednoduché sólo môže byť výborné (Piju dál alebo Pečený holuby).

Prešlo 10-15 rokov a dnes sú redaktori bezzubí – na adresu posledných albumov Alkeholu iba alibisticky skonštatujú, že:

Je to stále o tom istom a nie je tam síce žiadny progres, ale fanúšikovia kapely to presne takto chcú a aj to dostanú. Tak si vezmite do ruky pollitrák a určite sa vám to bude páčiť.

Ale vráťme sa k novinke. Album R.U.M. otvára vec Narozeniny, typický song z ich dielne, na ktorý natočili aj videoklip. Fanúšikovia síce o niečo viac favorizovali chytľavú skladbu Jesus chlast, no zrejme ich potešil aj spomínaný videoklip – dramaturgicky nenáročný, ale vtipný. Kapela chľastá ďalej a fanúšikovia oslavujú s nimi.

Alkehol – R.U.M. (recenzia albumu)

Čo sa týka tak často kritizovaných gitarových sól, za pozornosť stoja skladby Skvělej denS dobrou náladou, kde Ota Hereš opäť potvrdil, že to vie. Tu zostáva opäť len apelovať na kapelu, aby takéto sóla zaraďovali častejšie.

Čo ešte albumu chýba? V minulosti bola veľkým plusom Melmusova dvojšľapka (dvojkopák), ktorá posúvala tvorbu aj k metalovým fanúšikom. Na novinke ju však môžete hľadať pod lupou…

Texty. Tie sú pod paľbou kritikov asi najčastejšie a objavujú sa ironické komentáre:

Je obdivuhodné, že kapela dokáže spievať o jednej téme 20 rokov“.

Takáto kritika však vyplýva z neznalosti diskografie kapely. Najmä na albume Kocovina (2005) sú totiž viaceré texty s nealkoholickou tématikou (Pečený Holuby, Rozlezem sa v červy, Starej pes…), ktoré toto CD výrazne oživili. Z piesní tečie pozitívna nostalgia, Ota Hereš v danom roku oslavoval štyridsiatku a možno aj toto sa podpísalo pod vznik takých textov. Na aktuálnom albume sa o niečo podobné pokúša v skladbe Pramen mládí, ale ten spomínanú kvalitu, žiaľ, nemá. A tak to zachraňuje piaty track Casanova:

Zdává se mi sen, že Casanova jsem, v mý ložnici vystřídá se spousta krásných žen. A tak ten můj dream, ktorý tak rád sním, se rozplyne jak dým, když se probudím“. 

Vtipné a originálne. A nezaostáva ani hudba. Transpozícia v refrénoch evokuje staré zlaté časy prvých albumov, silná melódia nadväzuje na pecky typu S.O.S. já chci drink (2002).

Takže zhrňme to, čo by v budúcnosti mohlo byť plusom nových albumov:

  • Väčšie časové pauzy medzi albumami. Aspoň 3 roky, nech má kvalitné vínko čas dozrieť,

  • Texty nielen „o chlastu“,

  • Občas zahrať zložitejšie gitarové sóla,

  • Aspoň niekoľko skladieb s metalovejšími bicími,

  • Pestrejšie aranže. Nemusia byť všade tvrdé gitary. Spomeňme si na rok 1993 a Pivo dělá hezká těla.

Teraz si však nasaďme slúchadlá a pripravme poldecák. Podáva sa R.U.M.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *