Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia)

Dokonalý obal. To bola prvá veta, ktorá mi prešla hlavou, keď som uvidel kdesi na internete fotku nového počinu trenčianskej kapely DEPRESY. Hovorí sa, že sto ľudí – sto chutí, ale podľa mňa sa v tomto prípade stonásobne potvrdilo iné známe príslovie – v jednoduchosti je krása. Prepracované logo kapely v zlatom prevedení a rovnako zlatá rímska číslica 2018 na čisto čiernom pozadí. Nič lepšie nemohla azda kapela ako obal pre svoje nové EP zvoliť.

 

Nesúď knihu podľa obalu platí rovnako nielen pri ľuďoch, ale i pri hudobných nosičoch. No asi nie som sám, ktorý si v tomto smere nevie pomôcť. Keď ma obal zaujme, teším sa na hudobný obsah podvedome akosi viac. A jediné, čím ma Depresy trochu sklamali, je len dĺžka tejto dosky. Mini album totiž obsahuje iba dve skladby v totožnej dĺžke 5:20.

 

Treba uznať, že Depresy sa vrátili v plnej sile s tým najlepším zvukom. Ich epický death/black ma oslovil už dávnejšie a ani tento raz na kvalite nepoľavili. Prvá skladba Self Ignition začína gitarovou témou, ktorá sa počas celej piesne vracia či už sólovo, alebo ako podfarbenie spievaných častí. Musim povedať, že Depresy ma vždy vedeli očariť konkrétnym zvukom gitár. Všetky zvuky sú konkrétne, nezlievajú sa a tvoria dokonalú harmóniu s basovou gitarou a energickými bicími. Trefné podfarbenie klávesovými symfonickými a chorálovými zvukmi je potom už len čerešničkou na torte.

 

Dielo Self Ignition sa preleje do druhej skladby Towards The Desirable State tak plynule, že najskôr ani nepostrehnete, že začala druhá skladba. Melodické riffy podporené pokojnejším a údernejším rytmom bicích dokonale kontrastujú s divokejšími časťami skladby a spevákovým výrazným growlom. V závere sa k celej koncepcii navyše pridá jednoduchý klavír, ktorý celú skladbu posunie ešte o level vyššie.

 

Nové EP MMXVIII z dielne Trenčanov Depresy má azda všetko, čo by mal obsahovať melodickejší death metal či black metal so symfonickými prvkami. Prepracované kombinácie growlu, screamu, hovoreného slova aj spevu. Silné a pútavé gitarové riffy, premyslená hra s efektami a sólovými melódiami. Priamočiare rytmy aj živelné naháňačky kopáku s rytmičákom. Musím povedať, že v dvoch skladbách a iba desiatich minútach muziky mi Depresy ponúkli hudobne toľko, čo mi mnohé kapely hrajúce podobný, respektíve totožný žáner nedokázali ponúknuť v takejto kvalite ani v rámci ich dlhohrajúcich dosiek.

 

Depresy sa konečne vrátili, aby opäť potvrdili svoje vedúce postavenie medzi blackened deathmetalovými kapelami na Slovensku a možno aj za jeho hranicami. Kapela je bez pochýb v skvelej forme a mne zostáva konštatovať jediné: Už aby bol na svete nový štúdiový album.

Moje hodnotenie:

Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 1Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 2Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 3Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 4Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 5Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 6Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 7Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 8Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 9Ako zaujať poslucháča počas desiatich minút? (recenzia) - 10

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *