Čo je vlastne Chiméra? Čo to vlastne znamená, alebo, ešte lepšie, kto to je? Je to fantastická obluda, dcéra stohlavého obra Tyfóna a jeho ženskej polovičky Echidny. Obludná kombinácia leva, divej kozy a hada, s obrovskou silou, chrliaca oheň zo všetkých troch papúľ. Žila v Lýkii a keď zacítila človeka, vyliezla a spálila ho na popol. Nakoniec ju zabil hrdina Bellerofontés, ktorý sa k nej dostal na okrídlenom koni Pégasovi a z bezpečnej výšky ju zasiahol dobre mierenými šípmi.

Do gréckych mýtov sa chiméra dostala z východu, kde boli podobné fantastické obludy veľmi rozšírené, ale do metalových análov sa zapíše ako trojhlavý sextet Chimaira z amerického Clevelandu, ktorý na človeka chrlí smršť hyperzlostného novodobého thrashu skríženého s nemenej moderným hardcorovým poňatím a svojím groove vyznením dovedeným takmer do dokonalosti. Snáď ešte agresívnejší. Snáď ešte brutálnejší. Snáď ešte zlostnejší. Než čo? Snáď ako všetky doteraz vydané obludnosti stajne Roadrunner Records. A to teda žiadna z nich nie je pitka lahodného nektáru a obžieranie sa božskej ambrózie! Síce nič nového nevynašli, mnohé prvky, alebo dokonca celé pasáže už tu boli, ale každý znalec ocení naprosto precíznu inštrumentáciu, parádny zabijácky sound a veľmi veľa aranžérskych schválností, muzikantských nápadov, skladateľských fígľov, ktoré robia z tohto eponymného tretieho albumu doslova jedinečný skvost, po ktorom bažia tisíce. Naozaj, nie je tu nič, čo by sa dalo vytknúť, možno len neprítomnosť aspoň jednej odľahčenej skladbičky, ktorá by zmiernila a umocnila tento apokalyptický hlukový attack, ktorý vyniká priam vražednou agresivitou. Anatómia celého dielka sa skladá z dlhších, pestro štruktúrovaných koláží, kde sa vo vokálnych premosteniach objavujú aj inovatívne gitarové sólové výpady, ale aj brutálne inštrumentálne vyhrávky, alebo ambientné, elektronické prvky, ktoré od začiatku patria medzi ich charakteristické výrazové prostriedky. Realita strieda absurditu, zábery, detaily ako vystrihnuté z dynamickej kamery špičkovej hororovej snímky. Žiadny výdych, vôbec žiadna jednotvárnosť, len chrliaci oheň, ktorý nepáli, ale svojou intenzitou zabíja na počkanie. Spevák Mark Hunter necháva svoj hardcorový nazlostený jakot, ktorým oznamuje nemenej nazlostené postrehy k okolitej realite, klesať až do deathmetalových hlbín, aby potom vyskočil až do elektrického industriálneho revu, ktorý prechádza do šepkaného prejavu alebo melodických čistých zborov, ako v poslednej epickej, mozog drtiacej pecke "Lazarus". Celé je to ako účelovo dekonštruovaný metal, ktorého šrotovacím výsledkom je prvotriedna kvalita.


spustiť videospustiť video

Pre svoju fantastickú podobu sa Chimaira, aj tá legendárna i tá metalová, zmenila na synonymum klamnej predstavy, vidiny dačoho nereálneho, lebo to, čo predviedla tá metalová, je naozaj chimerické.

PS: Sorry, že táto rozprava prišla tak neskoro, x-rokov po vydaní, ale tento bezmenný tretí album vyšiel aj s doplňujúcimi „live“ bonusmi. Ešte raz prepáčte, ale nikdy nie je neskoro a hlavne pri takomto geniálnom opuse.

spustiť videospustiť video

Vydavateľstvo: Roadrunner records

Pôvod: USA

Žáner: Groove metal

Dátum vydania: 9. august 2005

Minutáž albumu: 59min 04sek

Skladby:

  1. Nothing Remains
  2. Save Ourselves
  3. Inside The Horror
  4. Salvation
  5. Comatose
  6. Left For Dead
  7. Everything You Love
  8. Bloodlust
  9. Pray For All
  10. Lazarus

Zostava:          

Mark Hunter - vokály
Matt DeVries - gitary
Rob Arnold - gitary
Jim LaMarca - basgitara
Chris Spicuzza - elektronika
Andols Herrick - bicie

Moje hodnotenie:

Chimaira - eponymný album - 1Chimaira - eponymný album - 2Chimaira - eponymný album - 3Chimaira - eponymný album - 4Chimaira - eponymný album - 5Chimaira - eponymný album - 6Chimaira - eponymný album - 7Chimaira - eponymný album - 8Chimaira - eponymný album - 9Chimaira - eponymný album - 10