Asi radšej neskoro ako nikdy, však, CASTILLION? Recenzovaná druhá platňa Pieces Of A Shattered Me má už totiž dobrých päť rokov. Jedna krátka návšteva ich oficiálnej webovej stránky ma však presvedčila o tom, že toto švédske kvarteto sa zjavne nikam a s ničím neponáhľa. Turné k tomuto albumu sa skončilo ešte len v roku 2015, takže ak je pravda, že kapela pracuje na novom materiáli, zrejme máme ešte pár rokov čas.
 

Priznám sa, že som nemal možnosť spoznať ich predošlú tvorbu, ale krajina pôvodu a názov kapely ma lákali uveriť tomu, že pôjde o vznosný power metal o drakoch a udatných bojovníkoch s absurdne rýchlymi skladbami a spevákom výškarom. Realita? No, power metal to je (tak trochu) a tu sa výpočet mojich správnych odhadov končí. Uholným kameňom tvorby Castillion je prazáklad rockovej muziky – riff. Tých si užijete na tomto albume skutočne požehnane a jeden je šťavnatejší ako druhý. Sú raz nepravidelné, potom vybrnkávané a nájde sa priestor aj pre vyslovene hardrockové kúsky. Samozrejme, nezabúda sa ani na melódie a úprimne povedané, obdivujem Ulfa Sörmana, že pri nie práve jednoduchých gitarových hrátkach zvláda ešte aj veľmi slušne spievať nápadité a vkusné vokálne linky.


Nemám rád sterilne znejúce nahrávky bez náznaku dynamiky a aj v tomto aspekte mi Castillion vyhovujú. Špinavý, jemne zahuhňaný zvuk gitár evokuje staré dobré deväťdesiate roky. Bohužiaľ, deviatu dekádu pripomína aj basová gitara, ktorá by rozhodne mohla byť hlasnejšia. Absencia klávesov nezriedka núti v prípade aranžmánov tak trochu variť z vody, ale s touto skutočnosťou sa chlapi vysporiadali bravúrne, či už ide o viachlasy, rôzne vyhrávky alebo akustické vsuvky (v tomto smere mi nedá nespomenúť famózne surovú baladu Departure).

 

Ak sa pozrieme na samotné skladby, začiatok Pieces Of A Shattered Me je trošku ťažkopádny. When Reality Distracts je na otváranie albumu príliš obyčajná a stojí síce na polámanom (rozumej „nevhodnom na headbang“), ale v podstate jednoduchom riffe, na ktorý si po skončení skladby ani nespomeniete. Nezachraňuje to ani nasledujúca Out Of Reach nesúca sa v pomalom valčíkovom tempe. No tak, trochu života do toho umierania! Kapela ma už začínala štvať, keď po sľubnom úvode Into The Lion's Den sa pieseň v slohe zvrtla do slaďáku, našťastie zvyšok skladby je už o poznanie živší, navyše refrén je viac než vydarený. Skutočný náklad prichádza až s položkou č. 5 Rust On The Razor, kde Castillion poslucháča doslova zakopú do zeme armádou riffov, salvami dvojkopákov a vôbec živočíšnosťou. Celá skladba je korunovaná dvojsólom ako z najlepších čias Helloweenu. Áno, toto sa mi veru začína páčiť. Celkovo mi táto kapela viac sedí v tejto priamej, ničím sa neserúcej polohe než pri progresívných hrátkach, hoci aj tam majú čo ponúknuť.

 

Príjemná dĺžka nahrávky (niečo málo cez 50 minút) je tak akurát na to, aby ste sa s bandou dostatočne dobre zoznámili, zároveň sa vám však nestihnú zunovať. Castillion sú ako tá baba, ktorú vídate vo svojom obľúbenom bare. Možno nie je katalógová krásavica, ale jej nenútenosť, neprehnaná drzosť a obrovská charizma sú dôvody, prečo by zrejme stálo za to motať sa okolo nej o niečo častejšie. A presne to cítim aj z tejto formácie.


Moje hodnotenie:

Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 1Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 2Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 3Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 4Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 5Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 6Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 7Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 8Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 9Castillion - Pieces Of A Shattered Me (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: FB kapely