Keď som minulý rok pri recenzii Cabovho prvého sólového albumu napísal „Pali, chceme viac!“, ani vo sne by mi nenapadlo, že to príde tak skoro. Myslel som vtedy na počet stôp na CD a celkovú minutáž, lebo na ďalší album vtedy nemyslel ani sám autor.

  

Snenie je dôstojným nasledovníkom Paľovej sólovej prvotiny Bijú hodiny. Od jednotky sa odlišuje najmä pôvodom textov. Cabo už nevyužíva básnikov slovenskej katolíckej moderny a exilových básnikov, ale použil svoje texty a oslovil aj súčasných mladých textárov (Dominiku Marunovú, Evu Lacovú, Martina Dikoša, Milana Nemčeka, Petra Cingela, Romana Pechanca).

  

Ako na predchádzajúcom albume, tak aj teraz boli prizvaní rôzni interpreti. V prvej skladbe, Flám spieva Ján „Freedom“ Sloboda. Príjemný rockový rozbeh. A ten text: „klamstvá...sú úprimné“ alebo: „pravda klame do očí“. Nasleduje titulná Snenie, kde je prvýkrát na albume citlivo skombinovaný duet jemného hlasu Márie Papánkovej s „chrapľákom“ Roba Šimka (spevák skupiny MASSRIOT). Silný refrén. Poznanie si Martin Dikoš nielen otextoval, ale aj naspieval. Podobne ako na CD Bijú hodiny aj tu mi hlasom veľmi pripomína Petra Nagya. Oblaky sú prvou z dvoch inštrumentálok nachádzajúcich sa na albume. Pestrá skladba, v ktorej Paľove gitary vhodne dopĺňa zvuk saxofónu. Pieseň Raz, dva som pasoval za prvý singel. Vynikajúce gitary a Robov hlas sadol ako r.. na šerbeľ. Napokon si honor prvého singlu vyslúžil “slaďák“ Tak príď.

 

Druhý duet Márie a Roba je vrcholom albumu. Ako má vyzerať rocková skladba spievaná ženou ukazuje Nie si. Ak by Mária nahrala svoj album v podobnom duchu, vyplnila by medzeru, ktorú na Slovensku máme od čias Mirky Brezovskej alebo skupiny MADAM (Paľo a Mária by sa mali zamyslieť). Tóny saxofónu prinášajú pieseň s názvom Rozlúčka. Jej text by pokojne mohol byť textom starej terchovskej ľudovej balady. Dobrú noc naspieval posledný hosťujúci spevák Boris Lettrich zo skupiny AYA. Záverečnú skladbu celého albumu som mal možnosť počuť pred oficiálnym vydaním. Na prvé počutie to bola ideálna inštrumentálka. Jej devízou je nástrojová pestrosť (kombinácia gitár, heligónky a gájd) a folklórny motív, ktorý ma Paľo zakódovaný vo svojej DNA.

  

Celý album je vhodne vyváženým pomerom pomalých aj rýchlych skladieb, mužských a ženských vokálov i výberom muzikantov. Paľo si sám nahral gitary a basgitaru, no zoznam hudobných hostí je dlhší ako zoznam spevákov. Juraj Jaroštiak (gitary), Adrián Simonides (basgitara), Rudolf Maják (bicie), Ľuboš Tomaščík (klávesy), Marek Pastirik (saxofón, klarinet, gajdy), Alojz Mucha (heligónka), Andrej Dostál (akordeón), Terezka Rusiňáková (violončelo).

  

Paľo, Paľo! Pol bodu v hodnotení musím opäť strhnúť za dĺžku albumu (aj keď oproti minulému narástol o dve a pol minúty). Ak to má však znamenať, že do roka sa dočkáme „trojky“, beriem späť. Druhého pol bodu za to, že „jednotka“ sa mi zdala o maličký kúsok lepšia. Takže, aby som dodržal tradíciu, Pali, chceme viac!


Moje hodnotenie:

Cabo – Snenie (recenzia) - 1Cabo – Snenie (recenzia) - 2Cabo – Snenie (recenzia) - 3Cabo – Snenie (recenzia) - 4Cabo – Snenie (recenzia) - 5Cabo – Snenie (recenzia) - 6Cabo – Snenie (recenzia) - 7Cabo – Snenie (recenzia) - 8Cabo – Snenie (recenzia) - 9Cabo – Snenie (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video