Debutová fošnička bratislavského punkoidného bandu Minority dokonalo kopíruje súčasné agresívne podzemie na našej rodnej hrudi a hlavne v starom dobrom Prešporku. Je len otázkou, čo z toho človeka na prvýkrát dostane alebo čo ho bude po istom čase otravovať. Ten, kto nikdy nemiloval slovenský metalový a punkový underground, sa bude len rozčuľovať a chrliť vyčítavé poznámky o lepšom využití potenciálu nášho elektronického média. Avšak ostatní, aj tí nestranní, by mali ostať v kľude a v rámci jedného albumu a pätnástich skladieb si to poriadne užiť a nič neriešiť.

Už po prvých tónoch hociktorej skladby z tejto dosky automaticky prepadnú všetečné otázky, alebo priblblé pripomienky... samozrejme, vždy podľa dátumu narodenia. Mladšia generácia sa opýta: „Načo sú nám pop/punkové odrhovačky?.. a prečo práve táto kapelka?“ A staršie ročníky?... tie radšej siahnu po nejakej Slobodnej Európe, Zóne A alebo ExTipe, ktoré pre nich znamenajú veľkolepú príťažlivosť a spomienky na pubertálnu mladosť trávenú v priestoroch bratislavskej pivárne Stará Sladovňa, alebo v Ponorke na Šafku, či „proslulom“ Funuse.

Pri vnímaní a zoznámení sa s ďalšími okolnosťami vyskytujúcich sa okolo tejto kapely okamžite všetci zisťujú, že ich produkcia je moderná, v určitých momentoch nadčasová a, bohužiaľ, v niektorých častiach už dostatočne známa v tvorbe podobných „svetových“ kapiel. Má vynikajúcich muzikantov a je to produkt nového tisícročia, ktorý prechádza v hudbe do defenzívy a pôvodné staré štýly reparuje a s drobnými obmenami ich uvádza znovu na scénu. Debutujúci album Till The End Of The Line neprekvapí ani svojou dĺžkou, hudobným obsahom a ani grafickou podobou.


spustiť videospustiť video

The Minority, čo sa hudobného obsahu týka, sú verní formám, ktoré sú odskúšané všade vo svete a ktoré v dobrom doplnili o svoju vlastnú invenciu. Sú to dostatočne úderné útvary, ktoré nenazývajme ani tak skladbami, ako skôr výstižnými mladíckymi anotáciami, spoločensko-kritickými úvahami, postrehmi či konštatovaniami. Sú autormi pozorujúcimi i filozofujúcimi, a tak aj vo veciach či udalostiach dokážu hľadať a chvíľami aj nachádzať ich podstatu, ktorá sa často nemusí zhodovať s ich vnútorným presvedčením či túžbou. Vlastné emócie a potreby vyjadrujú hudbou, ktorá je postavená na jednoduchosti a agresivite. Toto pnutie medzi hudbou, spevom a textami je zároveň aj hnacím motorom ich tvorby, lebo bez neho by sa pokĺzli po tenkom ľade a nechali by sa strhnúť k fádnemu, nezaujímavému popisu reality s mainstreamovým hudobným podkladom punkovej gitarovej scény. Na debut, a v našej provinencii, je to veľmi slušný výkon a možno poznamenať, že nebadať žiadne frustrácie a ani chyby. Našli si svoj výraz aj zvuk... a ako by sa dal charakterizovať?...je to melodický punk-rock s popovými rysmi, ale úžasný riffing gitary so slušnou nadupanou rytmikou, ku ktorým majú k dispozícii skvelý vokál a prívalové zbory, musí teraz zatriasť každou klubovou scénou, kde robia showku. Je vidieť, že sú veľkými milovníkmi zámorskej pop-rockovej scény a amerického punku, ale zároveň sa stavajú do rady mladých nádejných kapiel, nad ktorými momentálne každý láme palicu. O to väčšie prekvapenie nastáva, keď si človek vypočuje tento album.

Po celú dĺžku albumu sa totiž receptor pohybuje v prostredí hutného, postpubertálneho melodického punk-rocku, z ktorých v pravidelných intervaloch preblesne nejaké to svetielko melodického power popu a blikne rock´n´rollová vsuvka. Či už je to vďaka jednotlivým útržkom kopírujúcich melodických Bad Religion, či cez postupy odpozeraných od slávnejších už klasikov Green Day alebo dokonca využitím vokálov úplne v štýle Blink-182. Pekný kaleidoskop gitarových nálad, len čo je pravda. Z tohto dielka bude mať každý riadne halucinácie a motanie hlavy, ale radi sa k nemu vrátite, je ako lahodný, ale silný koktail, na ktorom ste si úspešne vypestovali závislosť.

spustiť videospustiť video

Naozaj sa dá povedať, že Minority si nemusia nič dokazovať, sú vynikajúci, ale hlavne naživo! Medzi rockovým dorastom sú momentálne na Slovensku jednoducho neprekonateľní. Takže vôbec sa netreba báť nejakej presladenej popovej ulepenosti, aj keď teraz je zvykom od podzemia prijímať inakšie údery. Vedľa vplyvu moderných pop-punkových kapiel, či slovenského rockového mainstreamu, sú na debute iní... nespútaní, nekonformní... a na každom kroku je poznať ich túžbu dosiahnuť ešte väčšiu prístupnosť pre širšiu poslucháčsku obec. To však vôbec automaticky neznamená zošup do bežného mainstreamu, práve naopak, underground ich bude milovať a to som si istý, ako že ho mám medzi nohami.

Moje hodnotenie:

Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 1Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 2Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 3Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 4Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 5Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 6Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 7Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 8Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 9Bratislavský punk v podobe The Minority (recenzia) - 10