San Francisco je domovským mestom štvorčlennej thrash/heavy kapely BORDERWARS pôsobiacej na zväčša americkej lokálnej scéne od roku 2002. Ako sami tvrdia, nepotrebujú byť kapelou veľkou, stačia im undergroundové vystúpenia, koncertovanie ako také a hudbou sa chcú jednoducho baviť. Napriek tomu vystúpili na pódiách s velikánmi ako Testament, Exodus, Obituary, Avenged Sevenfold, Dropkick Murphys, My Chemical Romance a mnohými ďalšími. Do uší sa mi dostal ich zatiaľ posledný album z roku 2014 The Present Day, obsahuje 10 piesní a už po pár minútach je jasné, v akom duchu bude celá stopáž albumu prebiehať. Zaujímavosťou je, že prakticky nie je možné získať hmotné CD albumu, pretože kapela všetko rieši prostredníctvom internetu. Skladby sú dostupné na ich oficiálnej stránke, môžete si ich stiahnuť z Dropboxu a nejaký materiál získate aj na YouTube kanáli.

 

Medzi hlavné inšpirácie pre Borderwars patria podľa speváka a gitaristu Vincea Grahama kapely Pantera, Megadeth, Slipknot, Metallica, Anthrax, Hatebreed či Machine Head. Po vypočutí nahrávky je však zrejmé, kto je na rebríčku hodnôt najvyššie, kde to všetko začína a v podstate aj končí. Reč je o zoskupení, ktoré prinieslo do sveta metalovej hudby dovtedy nepoznaný náboj, energiu, originálny zvuk gitár a fenomenálne tvrdé vokály, a teda o Pantere. Borderwars sa v tomto smere rozhodne neboja a s nálepkou originality si nelámu hlavu. Do už poznaného spektra panterovskej hudby od vydania prelomového a legendárneho albumu Cowboys From Hell pridávajú len málo svojich prvkov, resp. prvkov ostatných kapiel, ktoré ovplyvňujú ich tvorbu.


spustiť videospustiť video

Album začína introm Peaceless, teda piesňou, ktorá do albumu hudobne veľmi nezapadá a nech je akokoľvek príjemná a počúvateľná, po nasledujúcich 9 skladbách nepôsobí ako niečo, čo by udalo tón a tému The Present Day. Nehovoriac o tom, že sa veľmi podobá svojou melódiou a tempom na Mansonovu verziu skladby Sweet Dreams. Postupne prechádza do pasáží, kde sa hudobníci o čosi viac vyhrali so štruktúrou, no opäť si nemôžem pomôcť a po chvíľke uvažovania mi napadajú dve mená, kde už som podobnú (minimálne zvukom gitár) otváračku albumu počul – Machine Head a Trivium. Paradoxom je, že práve pomalé akustické začiatky skladieb sú asi jediným, čo by sa dalo radiť k oživujúcim prvkom celkovo jednotvárnej záležitosti.

 

Built už ale ako druhá skladba páli do plných a Pantera sa nedá zaprieť v štruktúre, no najmä v spevákovi, ktorý by sa v imitácii Phila Anselma určite umiestnil na popredných priečkach, ak by sa takáto súťaž niekde konala. Ďalšia v poradí The Present Day akoby chcela naviazať na intro, no spojitosť sa hľadá len ťažko. Prechádza do rýchleho tempa, ťažkých gitarových riffov a miestami až generických pasáží, ktoré zase privolávajú myšlienku, či počúvam niečo originálne. Keďže sa podľa piesne volá aj celý album (alebo naopak?), trošku by si pýtalo spraviť razantnejšiu vec, povýšiť ju nad ostatné skladby, niečím to jednoducho odlíšiť. Bohužiaľ, nič také sa nekoná a The Present Day končí v rovnakom sounde, ktorý mi ani po trojnásobnom vypočutí albumu nezanechal v hlave niečo zapamätateľné.


V nastolenom duchu a tempe to pokračuje až do konca, kde by som ale vyzdvihol skladbu Darkness Falls. Na rozdiel od Downfall, Children Of The Hollow či Year After Year je totiž k Pantere ešte bližšie, než ktorákoľvek iná skladba na albume.

 

Možno prekvapivo, ale až takú rozsiahlu kritiku si Borderwars určite nezaslúži, minimálne nie pri zohľadnení fungovania kapely a jej cieľov. Nepochybne ide o skvelú lokálnu kapelu do klubov a pubov, ktorú by chcel mať vo svojom rodnom meste každý. Do auta je to takisto ideálny spoločník, ktorý si odohrá svoje a nezaťažuje sa zmenami. Chcete vynovenú Panteru? Pustite si Borderwars. Dali by ste si Phila Anselma v trochu inom šate? Vince Graham to zariadi. Či už ide o nasratosť, špinavý zvuk, rýchle tempo alebo klasické vysoko ťahané Anselmovky, Borderwars to všetko má, len to v širšom zábere akosi nestačí. Ak je to ale filozofia kapely, tak prečo na tom niečo meniť?

Zostava:

Vokály/Gitara – Vince Graham
Basa – Leon Marcelis
Gitara – Toolio
Bicie – Nate Philips

Moje hodnotenie:

Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 1Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 2Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 3Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 4Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 5Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 6Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 7Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 8Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 9Borderwars – až príliš veľa inšpirácie z veľkých metalových mien bráni originálnemu zvuku kapely (recenzia) - 10