Jon BonJovi. Muž mnohých tvárí. Dokáže totálne sklamať skoro až poprockovou doskou (poslednou dobou pravidelne), ale niekedy (v posledných desiatich rokoch len raz) posadí všetkých na prdel takým spôsobom, že ich musí stará podlahová kozmetička špachtľou oddeľovať zo sedáka dizajnovej stoličky. A kam sa zaradí nový, už pätnásty opus, ďalší bez Richieho Samboru? Niekde medzi... Nie je to vyslovene poprocková doska a nedá sa povedať, že je to hard-rock podľa starého vzorca... je to proste nová doska BonJovíka, ktorý vie, čo sa patrí, aby nesklamal svojich fans. A týmto albumom skôr poteší, než sklame. Nie je to žiadne veľdielo, ale jeho tracky založené na rockovej kostre a prístupných melódiách si jasne podmania aj ortodoxných rockerov i mainstreamových počúvateľov. Príjemná gitara vystúpila do popredia na úkor klávesových beglajtov, ale stále ostali štadiónové popevky a prístupné refrény. Nedá sa to zrovnávať s vrcholným Keep The Faith a už vôbec nie s legendárnym New Jersey, ale s ohľadom na súčasné rockové trendy je to skvelá doska, možno s dielkom The Circle nezrovnateľná, ale aj s poslednou This House Is Not for Sale je o podpazušný chlp horšia.


spustiť videospustiť video

Od prvých tónov úvodnej Limitless sa snaží chytiť za gule a nepustiť a z veľkej časti sa mu to aj darí. Ide o ľahko nadpriemernú pecku, ktorá ukľudňuje a prechádza do moderne premýšľajúceho, krehkého rocku zameraného na staršiu generáciu. Je to jednoducho typický „Bonžovík“ posledných rokov. Druhým kúskom Do What You Can, ktorý neodmieta vystreliť si z poriadneho kanónu, i keď len geriatrického, so začínajúcou prostatidídou, sa to trochu zrockuje do pandemickej hymny s drobným náznakom country. Krásne a pokojné, kapela nenechala nič na náhodu a prizvala si zase osvedčeného producenta Johna Shanksa, ktorý vyrobil zaujímavý, trochu presladený sound pevne držiaci jednotlivé kúsky na hrane komercie a poctivého rockového remesla. Ďalšou American Reckoning si zahrajú postavu policajtmi uduseného kriminálnika, ktorá za tých pár minút úplne skazí dojem prvých dvoch skvelých trackov. Je to bezpohlavná spoločenská kritika zložená z tiahnuceho, nudného a prakticky úplne pomalého hudobného obsahu, pri ktorom stále vyvstáva pocit za každú cenu poukazovať na nám úplne cudziu americkú tragickú udalosť. A, bohužiaľ, je myslená smrteľne vážne a Jon sa snaží presvedčiť sám seba, ale aj kapelu, že takto je to v poriadku. Nie je!!! Asi najslabšia a najúbohejšia vecička, akú kedy „Bonžovík“ urobil, a ja si teda rozhodne pri nej drať koleno nebudem. BonJovi prechádzajú rôznymi stavmi, od svojich koreňov až po kapelu, ktorá doslova roztancuje celý sál. Inak ako rockovo tanečná sa skladbička Beautiful Drug nazvať ani nedá. Je to zvláštne, ale tolerantnejšieho rockera to odmení skvelými indie-rockovými aranžmánmi a pekným refrénom. Je to sexi zábavný song k bohapustej je...čke, alebo k singlovej masturbácii. A to už ide akustický oplodňovák Story Of Love, ktorý si zaslúži prívlastok: famózny! Jemný, vrúcny, geniálny a pritom bez vedľajších úmyslov, s prekrásnym až gilmourovským gitarovým sólom, len tá poloha v rámci albumu je nešťastná. Funguje len na vinylovom vydaní ako záver prvej strany čiernej dosky. „Springsteenovka“ Let It Rain je príkladom skladby, ktorá je skvelo nahratá aj napísaná, ale práve to je jej najväčšie mínus. Práve ten perfekcionalizmus chvíľami až veľmi vadí. Brothers In Arms je skvelo odpichnutá hard-rockovinka nepodobná „rebel-rebelovskej bowieovke“, krehotinka Blood In The Water zase prekrásna balada spájajúca floydovské ingrediencie s knopflerovskými melódiami a Lower The Flag sa hrá na moderný poprock zase s výrazným spoločensko-kritickým podtónom. Jonov zvetralý vokál rozpráva nenáročné príbehy, alebo kritické postrehy do skvelých melódií, kde steny gitarových riffov sú rovnocenným partnerom klávesom prístupným soundom, doplnené skvelou produkciou. Kto nečaká nejaký klon Slippery When Wet, určite nebude sklamaný, lebo Dvadsiatka nového tisícročia je len bežný poprockový album, ktorý svojou krásou, ale aj prístupnosťou vyhráva na celej čiare. Záver dosky je veľmi pôsobivý, lebo nezvyklá kompozícia Unbroken si to môže rozhodne rozdať s hociktorou peckou od osemdesiatkových Genesis alebo Petera Gabriela.

spustiť videospustiť video

BonJovi sú majstri hudobníci a vedia perfektne odhadnúť, do akej miery môžu zájsť a kde majú svoje hranice. Have a Nice Day, The Circle, This House Is Not for Sale, 2020... to sú štyri hroty starnúceho bojovníka štadiónového rocku v tomto tisícročí. Len jedno rýpnutie. Možno by to chcelo trochu drsnejší zvuk, ale to je len taká maličkosť na záver, lebo tento opus je skvelý mix poprockových melódií s hard-rockom a moderným soundom a patrí k tomu lepšiemu, čo kedy BonJovi vytvorili.

 

Vydavateľstvo: Island/Universal                                                                          

Pôvod: USA

Žáner: Poprock

Dátum vydania: 2. október 2020

Minutáž albumu: 48 min 08 sek

 

Skladby:

01. Limitless 3:42

02. Do What You Can 4:20

03. American Reckoning 4:42

04. Beautiful Drug 3:48

05. Story Of Love 5:50

06. Let It Rain 4:39

07. Lower The Flag 4:55

08. Blood In The Water 5:58

09. Brothers In Arms 4:13

10. Unbroken 6:07

 

Zostava:          

Jon Bon Jovi – vokál, akustická gitara, harmonika

Phil X – gitary, vokály

David Bryan – klávesy, piano, vokály

Tico Torres – bicie, perkusie

Hugh McDonald – basgitara

Moje hodnotenie:

BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 1BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 2BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 3BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 4BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 5BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 6BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 7BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 8BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 9BonJovi v roku 2020 (recenzia) - 10