O tom, že technický a old school death metal stále dokáže pritiahnuť pomerne veľké množstvo fans, sa presvedčil v utorok 25. februára pražský klub Futurum, ktorý hostil turné Divulium. Headlinerom večera bola nemecká Obscura, garde jej robili ostrieľaní Holanďania God Dethroned, Francúzi Fractal Universe a melodická black-metalová Thulcandra.

Presne podľa plánu po devätnástej hodine otvorila hudobný večer nádej progresívneho technického death metalu Fractal Universe. Sympatická štvorica z Francúzska si dokázala pomerne rýchlo podmaniť do dvoch tretín zaplnené hľadisko, ich skladby nenechali nikoho chladným. Práve naopak, výborná práca frontmana Vinceho Wilquina s publikom prinášala svoje ovocie. Jeho drsné spevové linky prelinajúce sa s melodickými dotvárali do vkusne aranžovaných skladieb tú správnu hudobnú atmosféru.


Fractal Universe nám zahrali prierez svojou tvorbou, ktorá zatiaľ tvorí EP Boundaries of Reality z roku 2015 a dva dlhohrajúce záseky Engram of Decline (2017) a Rhizomes of Insanity. Posledný zmieňovaný vyšiel v roku 2019 u Metal Blade Records, čo jasne naznačuje, že Francúzi majú dobre našliapnuté a s posledným albumom nepovedali posledné slovo. Aplauz, ktorý znel po ich krátkom vystúpení vo Futurum, len ukázal potenciál, ktorý Fractal Universe, pevne dúfam, využije.

Po krátkej prestávke sa na pódium dostala nemecká Thulcandra, ktorá má na konte tri albumy, posledný Ascension Lost vyšiel u Napalm Records ešte v roku 2015. Zakladateľom a frontmanom kapely nie je nikto iný ako gitarista a spevák Obscura Steffen Kummerer. Ak by ste ale čakali niečo v duchu Obscura, tak ste pekne na omyle. Thulcandra nám naservírovala polhodinovú pekelnú jazdu a ten, kto ma rád švédsky Dissection, si určite prišiel na svoje. Rýchle a pomalé melodické pasáže sa prelínali s black metalovým škrekom a občasnými akustickými vsuvkami. Show nemeckej štvorice skončila tak rýchlo, ako začala a mne neostáva nič iné, len si prejsť ich raňajšiu tvorbu.


God Dethroned asi netreba predstavovať, ich história siaha až do roku 1990. Zakladateľom tejto holandskej legendy je gitarista a spevák Henri Sattler, ktorému to na pódiu stále neskutočne šlape. God Dethroned sa s tým nepáral a do publika naservíroval priamočiary oldschoolový death metal. Asi v polovici setu vznikol prvý kotol, atmosféra vo Futurum bola presne na tom bode, kde to Henri Sattler chcel mať. Prierez tvorbou (God Dethroned má vydaných 12 albumov), ale aj skladby z posledného záseku Illuminati bavili, nenarušila to ani malá vynútená technická prestávka. Po výmene vysielačky za osvedčený gitarový kábel pokračovala tá pravá death párty. Po zhruba hodine, ďakovačke a veľkom aplauze fans Holanďania prenechali pódium hlavnej hviezde večera.

Stage sa rýchlo uvoľnil a odkrytie hlavných bicích avizovalo, že čoskoro sa začne hudobné vyučovanie v podaní Obscura. Ani nie po 30 minútach zaznelo intro a otváracia skladba The Anticosmic Overload dostala fans okamžite do varu.  V rýchlom slede nasledovali The Seventh Aeon z posledného albumu Diluvium, Ode to the Sun (Akróasis) a Emergent Evolution opäť z nového albumu.

Steffen s gitarou za mikrofónom opäť dokázal, že je ten správny frontman na svojom mieste, okrem hudobných výkonov si dokázal veľmi rýchlo podmaniť publikum. Celkovo výborné výkony podali či už basák Linus Klausenitzer, alebo gitarista Rafael Trujillo. O Sebastianovi Lanserovi za bicími ani nie je potrebné niečo spomenúť, ten išiel celý koncert vo vysokom nasadení, jednoducho šlapal ako švajčiarske hodinky.

Čo viac napísať ku kapele a k členom, ktorí, mimochodom, majú hudobné vzdelanie? Obscura bola a stále je jedna z najväčších death metalových kapiel, ktorá stále určuje smer a ani po rokoch nebadať na nej náznak únavy. Celkovo skoro 90-minútová show bola veľkým prierezom ich tvorby, osobne som si prišiel na svoje a zatiaľ radím tento koncert v tomto roku na prvé miesto.

Setlist Obscura: The Anticosmic Overload, The Seventh Aeon, Ode to the Sun, Emergent evolution, Divulium, Mortification of the Vulgar Sun, Septuagint, Vortex Omnivium, Alone, Universe Momentum, Akróasis, An Epilogue to Infinity, Ten Sepiroth, A Last Farewell