Sú kapely, ktoré sa časom "vyprázdnia", nemajú čo povedať, stratia chuť, robia albumy iba zo zotrvačnosti alebo nasilu. A potom sú tu Body Count. Sedemčlenná partia neustále nasratých chlapíkov z Los Angeles, s ktorými sa rozhodne netreba zahrávať. Sú stále plní energie, nikdy nepoľavujú a ich albumy sú už takmer tridsať rokov silné a hlučné ako rany z guľometu. Ostré, štipľavé texty s výpoveďou, ryjúce hlboko pod kožu, dokonalé šťavnaté riffy, prenikavá rytmická sekcia, čo vyráža dych, agresívny a svojský prejav frontmana Ice-T-eho. Podľa týchto vlastností ich ľahko spoznáte a ľahko si ich preto zamilujete.


Je až neuveriteľné, že kapela, pôsobiaca od roku 1990, stále zreje ako víno. Dovolím si totiž tvrdiť, že ich vôbec najlepšie obdobie začalo až albumom Manslaughter z roku 2014. "Upratali" konečne svoj zvuk, oprostili sa od surového undergroundového masteru, výrazne pritvrdili a zrýchlili tempo skladieb, začali byť zároveň viac melodickejší. Vôbec im to neuškodilo, práve naopak, i keď by sa nad tým, samozrejme, mohol nejeden zarytý fanúšik ich ranej (stále kvalitnej) tvorby rozhorčovať či byť sklamaný.

V poradí siedmy štúdiový album s názvom Carnivore, ktorý vyšiel 6. marca tohto roku, patrí rozhodne medzi to vôbec najlepšie, čo kedy Body Count vyprodukovali. Je to dravé, nekompromisné, tvrdé a čo je najpodstatnejšie, máte chuť si to púšťať celé zase a znova. A potom ešte raz. Temnou atmosférou nabitá "otváračka" Carnivore, ktorá vyšla zároveň aj ako prvý singel ešte v decembri minulého roka, nemohla lepšie predpovedať, v akom duchu sa bude najnovší album niesť. Body Count akoby pokračovali presne tam, kde skončili naposledy.


Keď som dopočúval ich predchádzajúci album Bloodlust z roku 2017, bol som ako obarený. Nechápal som a neveril vlastným ušiam. Tak kvalitný a ucelený album som nepočul už naozaj dlho a zároveň som stopercentne vedel, že ide o ich najlepší kus v kariére. Niekomu sa to podarí hneď debutom, niekomu až po dvadsiatich piatich rokoch. V princípe to je však úplne jedno, hlavne, že to prišlo. Späť však k veci, album Carnivore je teda veľmi, veľmi podobný svojmu predchodcovi a i keď je predsa len o niečo slabší, stále výborný.

Poďme teda k druhej skladbe z ich nedávnej novinky. Iba dva a pol minútová, no extrémne úderná Point the Finger je presne to, čo očakávate a chcete počuť. Ice-T si v nej zavolal na pomoc Rileya Galea z parádnej thrashovej bandy Power Trip (tí, čo ich zažili pred dvoma rokmi v bratislavskom MMC alebo Inchebe minulý rok, vedia, že sú na pódiu čisté zvery). Gale síce nie je zďaleka tak zvučné meno ako Dave Mustaine či Max Cavalera, ktorí hosťovali na predošlom albume, no jeho tradične zúrivý prejav v spomínanej skladbe trefne dopĺňa rapujúceho Ice-T-eho a celkovo jeho prítomnosť na albume milo prekvapuje.

Uchu lahodiaca delikatesa. Presne taká je tretia skladba v poradí Bum-Rush. V slohách naliehavé verše, jednoduchý, priamy riff a mohutný zvuk basgitary, v refrénoch zase výrazná dvojšľapka, s krásnou melodickou gitarou v pozadí. Štvorkou na albume je nanajvýš sympatická pocta nesmrteľnej heavy metalovej legende Lemmymu Kilmisterovi z Motörhead. Kapela spravila cover k najznámejšej skladbe tejto kultovej partie, Ace of Spades.

spustiť videospustiť video

Piata vec v poradí s názvom Another Level je výrazným spomalením tempa, čo vôbec nevadí, naopak, skvele a v správny čas mení náladu albumu so záhadnou, až hororovou atmosférou. A čo sa spevu týka, v refrénoch je počuť ďalšieho, nemenej zaujímavého hosťa obohacujúceho kvalitný album. Je nim Jamey Jasta, známy z Hatebreed a Kingdom of Sorrow.

Ďalšia skladba Colors je štandardnou rap metalovou záležitosťou, ktorá ničím neprekvapuje, no ani nevyčnieva, a tak sa "iba" jednoducho dobre počúva. Nasledujúca No Remorse však už okamžite upúta pozornosť. Pripomína tvrdosťou a ostrým, nekompromisným textom No Lives Matter z minulého albumu. Tentokrát však ide o bolestne úprimnú a hlavne nazúrenú spoveď a zároveň odkaz Ice-T-eho, prehovárajúceho k nejakej nešpecifikovanej, pravdepodobne blízkej osobe, ktorá ho sklamala, či podrazila. Jeho stanovisko je jasné - "Fuck you, I refuse to apologize. What makes me happy is to see you suffer See you in pain Motherfucker!"

Silná téma nechýba ani ôsmej skladbe v poradí When I'm Gone. Ako totiž Ice-T avizuje v jej úvode, inšpiráciou k napísaniu bola smrť rapera Nipseya Husslea, bol zastrelený v Los Angeles. Dalo sa teda čakať, že pôjde skôr o melancholickú baladu než razantnú thrashovú nakladačku. Pri tejto skladbe počuť tretieho a zároveň posledného hosťa, respektíve hostku, Amy Lee z Evanescence. Jej operný, čistý vokál spomedzi všetkých hosťov na albume asi najviac kontrastuje s prejavom Ice-T-eho, no zároveň v rámci zvuku kapely vytvára úplne novú, predtým nepoznanú atmosféru, ktorá v konečnom dôsledku vôbec neznie zle.

spustiť videospustiť video

Thee Critical Beatdown je pre Body Count mimoriadne príznačná vec. Uletená s dávkou herectva a hyperbolizácie. Príliš nenadchne, no neurazí. O to viac zasahuje mrazivá, temná a znepokojivá predposledná skladba s najsilnejším textom na albume The Hate Is Real, v ktorej kapela opäť aktualizuje neutíchajúce problémy v Amerike, akými sú xenofóbia a rasizmus. Ide o kúsok, ktorý veľmi poteší milovníkov Slayeru, keďže ide o priamočiary klasický thrash metal. Jednoducho krása. No a záverečná 6 In tha Morning je už len takou malou čerešničkou na torte.

Groove a hity. To je presne to, čo Body Count pri posledných troch albumoch nesmierne pomohlo a to, čo po albume Violent Demise: The Last Days, naliehavo potrebovali. Momentálne sú v najlepšej forme od vzniku, a to nielen v štúdiu, ale aj na pódiu. Presvedčiť som sa o tom mohol pred dvoma rokmi na rakúskom Nova Rocku, kde to celé "zjedli". Ak čoskoro pominie prekliaty koronavírus, budete sa o tom môcť na vlastné oči a uši presvedčiť aj vy v lete, buď v sobotu 27. júna vo Viedni, alebo o deň na to v Prahe.

Moje hodnotenie:

Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 1Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 2Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 3Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 4Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 5Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 6Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 7Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 8Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 9Body Count v najlepšej forme (recenzia) - 10