Obscure Promotion nepoľavujú vo svojich aktivitách ani o piaď a tento raz nám spoza veľkej mláky do Bratislavy dotiahli Black Label Society, na čele s hviezdnym a charizmatickým Zakkom Wyldeom.

Zakk Wylde, občianskym menom Jeffrey Phillip Wielandt, bol dlhé roky synonymom dvorného gitaristu superhviezdy zvanej Ozzy Osbourne, no je len na prospech celej metalovej scény, že sa rozhodol ísť svojou vlastnou cestou.

V Black Label Society sa za tých 17 rokov na scéne otočilo popri Zakkovi už vyše 10 muzikantov, pričom o kvalite svedčia aj mená ako Mike Inez alebo Rob Trujillo, takže v mojom prípade určite nebolo nad čím váhať.


Je štvrtok 9. júla a v mojej maličkosti sa od rána stupňuje nedočkavosť vidieť po prvýkrát Zakka. Nažhaveného ma po otvorení dverí schladil dážď, tak sa vraciam vykutrať zo skrine nejakú mikinu. Samozrejme, mením aj tričko, aby to všetko lepšie ladilo a po pár minútach otváram dvere opäť. Počasie si zo mňa robí dobrý deň, kedže je teplo a svieti slnko. Takže návrat do vnútra a ďalšie prezliekanie. Možno by ma vďaka promptnosti vzali aj do modelingovej agentúry, no pri pohľade na tú kopu merchu by som si skôr mohol otvoriť eshop. Všetko zvládam v rýchlom tempe mechanika F1 a pri odchode sa už len rezignovane pousmejem, že opäť popŕcha. Pre prípad reálne hroziacej afterpárty sa definitívne rozhodujem pre príspevok miestnemu zväzu dostavníkov. Tak si môžem užívať ten cestovateľský komfort, snažiac sa s kamennou tvárou hrať na turistu nerozumejúceho tej hatlanine, ktorou sa mi exoticky vyzerajúca nekráska snaží 10 minút predať zaručene značkový parfém.

Konečne som na mieste činu v MMC a medzi normálnymi ľudmi. Do vnútra vchádzam počas prvej skladby Beer Society, ktorí dnešný večer rozbiehajú. Pod pódiom je už dostatok fanúšikov, a tak to dnes vyzerá na slušnú účasť, aj keď ešte značná časť zatiaľ okupuje priľahlé podniky a zmýva prach z cestovania. Keďže ide o beer metal, ako sa kapela sama škatuľkuje, tak si taktiež odbieham po jedno pivo, aby som zo seba spláchol pachuť tej exotickej nekrásky. Na pódiu spoznávam basáka z Millhouse, ktorým si dnes Beer Society vypomohli, hudobný aj pódiový prejav je u mňa k spokojnosti, spevák patrične komunikuje a rozohrieva publikum, pričom často roztáča vrtule tou svojou hrivou, dlhou až po pás. Zvukovo je to v pohode aj pod pódiom, aj keď som sa presunul k tribúne. Musím uznať, že pre mňa sú Beer Society príjemným prekvapením a veľmi dobrým štartom večera a za svoj výkon dostávajú zaslúžený aplauz.

Počas pauzy stíham obligátne stretnutia s priateľmi a pár rozhovorov, no v dostatočnom predstihu sa prebíjam do prvých radov pod pódium. Z reproduktorov zaznieva Whole Lotta Sabbath (mashup Led Zeppelin a Black Sabbath), následne padá dole vyvesená obrovská vlajka Black Label Society a za prenikavého zvuku sirén začína šou. Zakka na pódiu doprevádzajú dlhoročný basák John DeServio, gitarista Dario Lorina a za bicími sedí Jeff Fabb, pričom Dario a Jeff sú novšími členmi zoskupenia, konkrétne od roku 2014. Po úvodnej skladbe The Beginning...At Last z albumu Sonic Brew zaznieva mnou obľúbená Funeral Bell z albumu The Blessed Hellride a celý klub sa už vlní a skáče v rytme tejto pecky. Celý set Black Label Society pozostával z prierezu tvorby, pričom priestor z posledného albumu Catacombs Of Black Vatican dostali štyri skladby. Zakk s výzorom zarasteného true lumberjacka si často vyskočil na vyvýšené pódium a predvádzal nám svoje gitarové umenie, pričom nikdy nepochopím, ako môže niekto s takto napumpovanými rukami a kratšími, silnejšími prstami hrať takto fantasticky. Zdatne mu sekundovali všetci, no to, čo v istých okamihoch predvádzal basák John DeServio, bolo taktiež na pozeranie so spadnutou sánkou.

Zhruba v polke setu došlo aj na dlhšie Zakkovo sólo, no na mňa pôsobilo trochu onanisticky, bez nejakých vábivejších vyhrávok či myšlienky, skôr to bolo o rýchlosti po hmatníku. O to viac som si neskôr vychutnal krásnu baladickú Angel Of Mercy a mojím vrcholom bola ďalšia balada In This River, venovaná Dimebagovi Darrellovi, ktorú Zakk odohral na piane. Skladby odsýpajú v rýchlom slede jedna za druhou a sú len pomenej prerušované komunikáciou s publikom, pričom keď sa už Zakk rozhovoril, tak jeho americkej angličtine som rozumel asi tak, ako keď som si na základnej škole skúšal prízvuk s horúcim zemiakom v ústach. Fanúšikovia vytvorili skvelú atmosféru, poriadne sa pod pódiom vyskákali a svojím spevom často podporili Zakka v jeho speváckom prejave. Zvuk nejako neriešim, kedže takto v prvých radách je to trochu zahulené, ale o to viac sledujem umenie muzikantov a popri tom aj nespočet strunových nástrojov, ktoré sa počas celého setu na pódiu objavili, pričom Zakk má už tradične v rukách každú chvíľu inú gitaru. O samotný záver sa postarala skladba Stillborn, ktorá má pre mňa taký Ozzyovský nádych v refréne a bez prídavkov už nastáva len ďakovačka a podanie rúk so šťastlivcami v prvom rade. Je koniec a stálo to veru za to, vrátane aftepárty.

Pre detailistov prikladám tentokrát aj celý setlist:

Whole Lotta Sabbath (wax audio song) 1. The Beginning...At Last 2. Funeral Bell 3. Bleed for Me 4. Heart of Darkness 5. Suicide Messiah 6. My Dying Time 7. Damn the Flood 8. Guitar Solo 9. Godspeed Hell Bound 10. Angel of Mercy 11. In This River 12. The Blessed Hellride 13. Concrete Jungle 14. Stillborn

A aby to nebolo len o mojom pohľade, mierne som sondoval medzi fanúšikmi ich názory na dnešný koncert. Nech sa páči:

Kornel (Martin): Názory na koncert? Vpredu tradične slabší zvuk spevu, inak 100%... Zakk a jeho kapela predviedli, ako má vyzerať rocková show, je pravda, že kapela nechávala vyniknúť hlavne jeho, no podľa mňa každý mal nejaké svetlé momenty. Ani set ma veľmi nesklamal, zaznelo, čo by som čakal, že zaznie, niektoré veci by som možno vymenil za iné, ktoré mám obľúbené, ale inak úplná spokojnosť. Pre milovníkov rock'n'rollu povinná jazda. Pre mňa to bolo po tretí raz (2011, 2014, 2015) a rád si to zopakujem zas :)

Mayo (Prešov): Koncert bol v pohode, odbúchaný povinne. Do slaďákov zlý zvuk, zbytočne vyhulené, druhá polovica bola počúvateľnejšia, ešte dobre, že som mal tlmiče, lebo by som asi nadával.

Filip (Liptovský Mikuláš): Pre mňa, ako priemerného fanúšika BLS, bol koncert super zážitok, veľmi pozitívne prekvapenie. Mr. Zakk ukázal, že je veľký hudobník a jeho sóla boli neskutočné. Čo mi vadilo a chýbalo - určite ozvučenie, na to, akú aparatúru mali k dispozícii, to mohlo byť predsa len lepšie. A komunikácia s publikom bola čisto chladne profesionálna, čo bolo vidno aj na záver v tom v zmysle, že odohrali sme svoju 1hod 20 minút, rýchla klaňačka, tu máte trsátka, paličky, môj spotený uterák a majte sa krásne. Napriek tomu som rád, že som koncert videl.

Nikol (Čadca): Koncert hodnotím veľmi dobre, čo sa týka atmosféry, nemám čo vytknúť. Zakk nemal chybu, bol ešte lepší, než som si myslela, len ma mrzí, že nezahral ešte nejakú zvyšnú pesničku, lebo sme to všetci očakávali. Inak sa mi páčil jeho výstup na pódiu a celkovo aj gitara, aj spev a zvyšok kapely boli tiež očarujúci.

Dnešnou bonusovou čerešničkou na torte sú skvelé fotografie, ktorých autorom je Ivan Džugan. Stay metal, priatelia!