Asi by stačilo napísať...: „Otrasne zvládnutý hybrid Nightwish, Epica, Sirenia a Within Temptation so zásahmi do teritórií kapiel Xandria, Krypteria, Leah či Evanescence so šesticou relatívne neznámych producentov na čele s peknou čičinou a kvartetom drsných týpkov.“

...ešte by sa oplatilo dodať: „Tá mladá operná divoška so skupinkou mimoriadne obyčajných a gýčovitých inštrumentalistov sa každému, kto sa odhodlá na recepciu tohto veľdielka, snaží previesť kolonoskopiu oslintanými pastelkami a musím skonštatovať, že to dosť bolí.“

So zatnutým zvieračom a vypúlenými buľvami treba na plnú hubu povedať, že všetky skladbičky sú zúfalo nefunkčné, nech producenti robia čo môžu, včítane motivácií a samotného kvázi operného vokálu mladej Jennifer Haben, ktorá ako jediná ešte drží túto potápajúcu sa symfonickú kocábku nad vodou, keďže celá mužská posádka ju opustila po druhej doske Lost in Forever. Tento ich, už ani neviem, koľký v poradí, myslím, že štvrtý album, má ako vždy áčkové promo, slušný artwork a vynikajúci sound, ale, bohužiaľ, znie ako potrava pre detské jasle. Čajíček, Sunar a krupicová kašička, doplnené obsratými plienkami, ogrcanými dupačkami a revúcimi batoľatami.



V mojich očiach zase totálne sklamanie, tak ako pri ostatných opusoch s trademarkom Beyond The Black. Viditeľne si zase užívajú vytváranie každého malého detailu, či už v postupoch alebo aranžmánoch, čo je v ich tvorbe charakteristické. S tým nemám žiadny problém, rovnako ako s technickou kvalitou či výsledným zvukom, ktorý berie dych svojou hutnosťou. Ale vystavať celú dosku na notoricky známych citáciách iných symfonických bánd, ktoré zo začiatku človek prehliada, ale neskôr ich množstvo doslova vadí, je odpudzujúce aj napriek tomu, že niektoré kúsky sú úplne v duchu termínu „radio friendly“. Je to dehonestácia symfonického heavíku a bez pomyselného kúska originality je to len odvar „pro decka“. Očakával som aspoň drobný vývoj, alebo progres, veď predsa už nejaký ten rôčik na scéne figurujú, ale akoby nevedeli kam a ktorým smerom majú rozvíjať svoje hudobné nápady. Chvíľkami sa hrajú na klasický heavy metal a nechcú rockovať, pritom v ďalšom tracku je to len o čistom rocku a dokonca sa dostaneme až k bežným popovým melódiám, ktoré vzápätí popierajú metalovým vyznením, samozrejme, vždy s patričným symfonickým nádychom. Určitá schizofrénia ale v tom negativistickom duchu. Všetko by sa nakoniec aj dalo prekusnúť, ale po viacnásobnom vneme sa headbanger presvedčí, že ujovia a slečna to vôbec nezvládli, ale len vychrlili ďalší pre mňa úplne zbytočný album, ktorý osloví len notorických fans už vyššie spomenutých kapiel a daného metalového subžánru. 

spustiť videospustiť video

Táto moja rozprava je čisto subjektívna a netreba ju príliš brať vážne, lebo ja symfo-goth-metalové bandy so ženským čistým vokálom naozaj nemusím. To si radšej pustím mezzosoprán Cecilie Bartoli alebo nejakého kontratenoristu. Fakt ma nebavilo počúvať, ako niekoľkí metaloví fušeri šaškujú okolo, síce vokálne zdatnej, ale tuctovej krásky, ktorá určite osloví testosterónové pubertálne publikum, ktoré si pri nej aj „zadelá do kalhot“. Neoslovila ma ani popíkovská balada "Out of the Ashes", ani epické zbory v "Golden Pariahs", a dokonca ani folkom inšpirované melódie pretavené do tvaru Epica v skladbe „Marching On“. Možno ako-tak zaujme evanescenská nálada v „Some Kind of Monster“, zaujímavá štruktúra kúsku „Human“ či pekné dopĺňačky Jennifer a Elize Ryd (Amaranthe) v „Wounded Healer“, čo je asi najlepšia skladbička na albume.

Ďakujem, neprosím...

Moje hodnotenie:

Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 1Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 2Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 3Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 4Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 5Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 6Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 7Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 8Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 9Beyond The Black v priemerných horizontoch (recenzia) - 10