Junáci z CATASTROFYC CREW nám od VOL. 3 nejako rýchlo o rok zostarli, a tak opäť prišiel ich čas, aby zorganizovali to povestné zbojnícke besnenie, známe po všetkých chotároch našej krajiny a už aj za hranicami. Štvrtý zárez na porisko Kazimírovej valašky pribudol v sobotu 19. marca a už ľudové "Počkaj! Bohu dušu a nám cukríky!" sa síce zatiaľ ešte nerozliehalo bratislavským Sheratonom, ale za to na prasknutie zaplneným klubom Fuga, ktorý tento lúpežný nájazd schytal. Hneď pri vchode vítali počestných zbojníkov a aj každého okoloidúceho pocestného mládenci v krojoch už tradične podľa pradávneho zvyku chlebom a soľou. Všetkým príchodiacim sa ušiel taktiež tombolový lístok a pri pohľade na rozložený merch sa bolo veru na čo tešiť. Do toho začali rozvoniavať Axelove vegaburgre a všetko bolo pripravené, aby sa mohlo začať podľa plánu. 

 

O ostrý štart večera sa skladbou ...A Zadul Vietor zo splitka Tendencie/Rosa Parks (2015) postarala hardcore/punk úderka z Nového Mesta nad Váhom nesúca názov TENDENCIE. Klub sa zatiaľ pomaly dopĺňal opozdilcami, kedže očividne nie každý pocestný disponoval koňom, berúc si tak príklad z hybského zbojníka Pacha, ktorý to tiež musel dávať len behom a skokom po cestách, kríkoch aj potokoch. Z tohto dôvodu to junáci v publiku brali zatiaľ s decentným odstupom v polkruhu troch metrov od pódia s pivami v rukách. Len pár odvážlivcov si to namierilo až na dosah kapely, ktorá sa ale s ničím nepárala a celý set drtila svoje minutážou zhruba dvojminútové skladby zahalená v kúdoloch pary. Para sa púšťala prakticky vkuse pri každej kapele a chvíľami som mal pocit, že na mňa vybehne nejaký jaskynný drak. Našťastie nie som princezná Večernica, to by som sa fakt bál, že by ma niečo zožralo. 

 

Po pauze nabehli na pódium thrasheri z Prahy KAAR a pokračovalo sa tam, kde sa skončilo. Kvantum pary a striedmy svetelný park robili aj naďalej problémy pri zvečňovaní, tentokrát asi najtvrdšieho setu večera. Publikum sa rozrástlo a zahliadol som aj zvýšený počet pekných princezien, to ak by náhodou fakt ten drak vybehol. Kaar to sekali hlava-nehlava, no stále to v radoch publika bolo ešte také rozpačité. Až prišiel zlomový moment večera, keď na pódium vybehol Tapyr, basák domácich Majster Kat. Následne si privolal fanúšikov až priamo k pódiu, aby im po pár sekundách skončil nad hlavami na ich rukách. Od tejto chvíle sa to v klube mlelo až do úplného konca a šantilo sa asi aj pri záchodoch na poschodí. Pri mojej obľúbenej Úder Z Nitra Města z EP Choroby vaší doby (2014) to už bola presne taká mela, ako sa na takú akciu patrí. Nič na tom nezmenila ani odstavená gitara Honzu, ktorý zvyšok setu už len odspieval. Pripomenulo mi to presne situáciu z pred roka, keď sa to isté stalo Tomášovi z Exorcizphobia.


Po tombole počas pauzy, ktorá potešila výhercov ďalšími podarúnkami nazbíjanými od kapiel, nastúpila na pódium práve thrash/crossoverová EXORCIZPHOBIA z Trutnova. Tentoraz sa to zaobišlo bez minuloročného technického výpadku a už poriadne natrieskaný klub si to spolu s kapelou užíval v energickom súznení. Sám som sa pristihol, ako som sa pri chytľavej Something Is Wrong z rovnomenného albumu (2012) rozhýbal do kývačiek, rozhadzujúc pri tom rukami a nohami na všetky svetové strany ako mucha po zásahu Biolitom. Mosh ako vyšitý musel určite roztancovať aj tie preslávené Axelove vegaburgre a najodvážnejšia časť fanúšikov cvičila krkolomnú gymnastiku pod pódiom napríklad aj za zvukov údernej dvojminútovky Beer And Weed. Nemohla chýbať ani novinková D.W.I. (Deal With It), ktorá sa objaví na splitku s Catastrofy a Kaar, ktoré uzrie svetlo sveta pod Support Underground už čoskoro.

Opäť nastala tombolová pauza a chvíľka na oddych, spoznávanie nových ľudí  a rozhovory. No po krátkom čase už zaznel z pódia thrash crust n' roll v podaní BLIND RÄTTVISA z Malaciek a valilo sa cez skladby Strach žiť alebo Hlavou Proti Múru ďalej. Vidieť toho cez príval pary nebolo až tak veľa, najviditeľnejšie bolo snáď basákové typické číro. O to viac ale bolo počuť, hlavne ak som mal hlavu strčenú snáď priamo v reprákoch. Aký pštros ma to naučil, pchať ju presne tam, kam nemám? No kvôli videám sa inak ani nedalo. Celoklubová zábava pokračovala vo veľkom štýle a pivo tieklo takým potokom, že z holíčskeho výborného Wywaru nezostala v sudoch ani kvapka. Aj tento predposledný set odsýpal závratnou rýchlosťou a bez zbytočného vykecávania a ukľudnenie prinieslo až ďalšie pokračovanie tomboly. Narozdávalo sa toho veru neúrekom.

Prišiel už ale čas na celkové finále a keď zaznelo: "Skupina junákov búšiacich do nákov, cválajú na baranoch neprajníkov trestať...," bolo jasné, že na pódiu zaujali svoje miesta hostitelia večera, domáci thrashoví zbojníci CATASTROFY. Od prvých tónov nastal pod pódiom apokalyptický masaker, ktorý ešte vystupňoval Boris svojím pozvaním pre fanúšikov na stagediving a iné zbojníkom milé činnosti. V rýchlom slede nasledovali klipovka Okovy a kultová Tento Štát Sa Musí Zničiť z rovnomenného EP (2013), ktorej refrén "Tento štát sa musí zničiť, tento štát sa musí zničiť... A vybudovať odznova!" zborovo odhulákal celý klub. Muselo nás byť počuť až ku Manderláku a čudujem sa, že sa neobjavil nejaký aktivista tvrdiaci, že páchame nekalú protištátnu činnosť. Keď zaznelo "Berte, čo majú!" bolo jasné, že sme Na Detskej Oslave z albumu Zbojnícky Tanec (2015), ktorý to nakoniec dotiahol až do finále Radio_Head Awards v kategórii Hard & Heavy, pričom publikum kontrovalo vo forme: "Táto oslava je teraz naša, žerme a slopme, čo hrdlá ráčia, táto oslava je teraz naša, otcovia zmrzli v šoku, kým MILFky jačia..."  Absolútne skvelá atmosféra, všelijaké formy zbojníckych tanečkov a skokov z pódia neustávali ani na malú chvíľku. Nemohla chýbať ani ďalšia klipovka Bastardi Spoločnosti, tentokrát doplnená o zaujímavú sabbathovskú vsuvku a pomyselnú bodku za týmto besnením vystavila recesistická Krik A Beznádej, počas ktorej si každý mohol ručať, čo mu len napadlo.

Celkovo tohtoročná edícia besnenia naplnila moje naakumulované očakávania a určite nielen ja som sa dobre zabavil. Akcia na parádu a už sa teším na ďalšie pokračovanie. Fotogalériu prináša Imrich Pluhár, ktorému ďakujem za spoluprácu a že to prežil bez ujmy na zdraví aj bez Otíkových slúchadiel. Vidíme sa o rok a nemeškajte!