Kto si ešte spomína na 18. októbra 2015? Bolo to po prvýkrát, čo na Slovensko zavítali švédski THERION. Odvtedy uplynuli dva roky, 4 mesiace a 26 dní, kým sme sa ich dočkali znova. Samozrejme, neprišli naprázdno, prišli predstaviť svoj nový album Beloved Antichrist. Naň si museli fanúšikovia počkať dlhých 6 rokov. Po vzhliadnutí albumu každý pochopí prečo. Toto veľdielo je nahrané na troch diskoch, obsahuje 46 skladieb a celkový čas albumu presahuje 3 hodiny.

 

Spolu s Therionom sa na pódium bratislavského MMC 14. marca postavili kapely IMPERIAL AGE, NULL POSITIV a THE DEVIL. Pri týchto akciách nebýva zvykom posun začiatku a s takmer nulovým meškaním sa postavili na pódium The Devil. Popravde, kapela mierne pripomínala svojím ošatením aj vystupovaním Ghost, akurát bez Papa Emeritusa II. Vokál v tejto kapele úplne chýbal. Namiesto toho v pozadí išiel vo videoprojekcii  dosť divný mix rovnako ako na pódiu. Celkovo by mi vôbec nevedilo, keby táto kapela absentovala. V poslednom čase začali organizátori namiesto dvoch, troch kapiel za večer tlačiť na koncerty štyri až päť kapiel. Pritom menej je niekedy viac. Koncerty sa zbytočne predlžujú a veľakrát úvodné kapely tematicky ani kvalitou do celého koncertu nezapadajú.


Úplne niečo iné predviedli Null Positive. Na pódium najprv prišli traja muzikanti (bubeník, gitarista a basák), aby vzápätí vybehla na pódium vokalistka Elli. Minimálne 185 cm vysoká germánska valkýra rozpútala na pódiu doslova peklo. Svojím vystúpením pripomínala Alissu z Arch Enemy, akurát v omnoho živelnejšom a na pocit aj srdečnejšom podaní. Svojím masívnym growlom, striedajúcim sa s čistým vokálom, miestami reznutým harshom a rovnako prudko atraktívnym vzhľadom vás doslova ničila. Celý čas v pohybe či už headbengovala, alebo naťahovala pazúre smerom k publiku, ako by vás chcela roztrhať a párkrát si kľakla, aby si podala ruku s fanúšikmi v prvom rade.  

 

Zvyšok kapely by som určite s Arch Enemy neporovnával, oproti umeniu špielmajstrov Amottom a Loomisom a ich riffov boli na míle vzdialení. Okrem toho hra Null Positive je žánrovo odlišná a zároveň pôsobí omnoho priamočiarejšie a jednoduchšie. Kapela je postavená hlavne na výkone speváčky. Ale vôbec to neprekážalo a rozhodne boli prekvapením večera. Minulý rok vydali debutový album Koma, ktorý predstavili vo svojom sete. Ich skladby sú v nemčine, preto o nich u nás nie je až tak počuť. Nie každý má to šťastie ako Rammstein, ktorí to dotiahli na svetové pódia aj s materským jazykom.

Poslednou predkapelou boli Imperial Age. Od tejto kapely sa veľa očakávalo. Okrem dobrých referencií a zaujímavého spracovania videoklipov sa už mali možnosť u nás predviesť na koncerte Orphaned Land v novembri 2016. Vtedy bola celá kapela natlačená na malé pódium Randalu, napriek tomu nechali za sebou silné dojmy. Kapela je postavená na silnom opernom vokále Aora dopĺňanom o vokalistky Corn (Jana) a Anna Kiaru. Na začiatku ich setu im to išlo výborne, ale potom sa im permanente kazil a vzápätí zlepšoval zvuk. Ako by sa niekto za zvukárskym panelom nudil, čo celkom kazilo dojem z koncertu.

 

Na kapele však bolo vidno, že do vystúpenia dávajú všetko a evidentne nebola chyba v nich. Ako väčšina symfonických kapiel, aj keď hrali bez klávesov, potrpia si na kostýmy. U mužskej časti to bolo niečo na spôsob cosplay, zároveň s prvkami silno evokujúcimi matičku Rus. Dámy boli pre zmenu za bojovníčky. Kapele vyšiel vo februári v poradí už tretí album, pre nich prelomový The Legacy Of Atlantis, ktorý aj v tento večer predstavili.

Na záver prišli Therion. Túto kapelu symbolizuje Thomas Vikström vo svojej typickej steampunkovej uniforme s vojenskou čapicou, principál a tvorca ich hry Christofer Johnsson vo svojom cylindri. Posledné roky je to ale aj Linnea Vinkström, ktorá spevácky dospieva počas pôsobenia v kapele a každým vystúpením sa mi jej spev pozdáva viac a viac, a talentovaná sopranistka Chiara Malvestiti. Bez nich na pódiu si Therion ťažko vieme predstaviť. V poslednej dobe sa stretávam s názormi, že ich tvorba hraničí až s gýčom. To má na svedomí asi aj ich posledný album Beloved Antichrist, kde pribudlo trochu viac opery a menej metalu. Nepatrím k ľuďom, čo by si ich pustili len tak doma alebo v aute. Ale ich živé vystúpenie je úplne o niečom inom. To, čo predvádzajú na pódiu po vokálnej, inštrumentálnej aj vizuálnej stránke, dokáže máloktorá kapela. Doslova miestami pochybujete, či ste stále ešte na koncerte alebo v divadle.

 

Svoju šou odštartovali skladbou Theme Of Antichrist z aktuálneho albumu, z ktorého postupne naservírovali Bring Her Home, Night Reborn, Temple OF New Jerusalem, My Voyage Carries On. Popri tom neopomenuli svoje koncertné stálice ako The Blood Of Kingu, Cults Of The Shadow, Ginnungagap. Jeden z najsilnejších okamihov ich setu bol, keď sa ku kapele počas jednej skladby pridala speváčka Null Positive Elli a poriadne oživila ich šou. V tom momente vyzerali Linnea a Chiara ako malé žiačky. Chiara si potom v ďalšej skladbe zarevala, aby ukázala, že aj ona to dokáže a aj Linnea. Nechýbali Christianove gitarové sóla, samozrejme, niekoľko Thomasových príhovorov a taktiež množstvo expresívnych gest a sem-tam aj nejaké sprievodné divadielko popri šou. Napríklad, keď sa Thomas ako upír zahryzol Chiare do krku a potom si servitkou utrel ústa. Na záver sa kapela rozlúčila s publikom skladbami, ktoré zahrali ako prídavok rovnako ako minule -The Rise Of Sodom And Gomorrah a Mega Therion.