Už je to nejaký piatok, keď som so železnou pravidelnosťou chodievala na punkové koncerty. V súčasnosti na punk zaspomínam prostredníctvom starších nahrávok, občas si vypočujem niečo novšie. A tým sa dostávam k tomu, či sa môže punk rozvíjať nejakým iným smerom, alebo dá sa v ňom nájsť aj niečo nové.

Nádherní Bastardi prešli z dvoch akordov na tri, ale stále sa držia rovnice punkrocku ako lusk. Myslím si, že aj hudobníci, ktorí hrajú „jednoduchšiu“ hudbu, sa vyvíjajú ďalej a niekedy im tie tri akordy sú málo na vyjadrenie, a tak pripoja sóla, za ktoré by sa nehanbil ani heavymetalový hudobník. Vyskytujú sa v skladbách často. Ja si síce na také virtuozity nepotrpím, ale na tomto albume ma to nerušilo. Dokonca ani sóla, pre mňa ťažko počúvateľným wah pedalom, som tentokrát akosi zniesla. Len to osviežilo pesničky a dodalo im iný rozmer.  Inokedy piesne zdobia nápadité vyhrávky.
To všetko nasvedčuje tomu, že to nie je taký priamočiary punk, ako veľakrát býva zvykom. Štruktúra skladieb je o trošku zložitejšia. Ako aj v iných kapelách, aj v kapele Beautiful Bastards ľudia prichádzajú a odchádzajú. Niektorí členovia Beautiful Bastards pôsobili v kultových partičkách Ilegality alebo DPH. Napriek tomu, že pre toto zoskupenie je „S krvou bastarda“ druhý album, poznať na ňom hudobnú vyspelosť. Nuž, aspoň na niečo je starnutie dobré, môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti :D

Momentálny album, ktorý Beautiful Bastards teraz prezentujú, určite stojí za vypočutie. Všetko stihli ešte pred rozpútaním besnej pandémie, a tak, keď väčšina čuší doma ako voš pod chrastou, je priestor vypočuť si „S krvou bastarda“ bližšie.



Asi najviac vo mne zarezonovala hudobne i nápaditými textovými veršmi skladba „Správny čas.“ Aspoň vo mne zanechala pocit melancholickejších akordov v kombinácii s chytľavým refrénom, a keď mi má hrať óda na radosť na pozadí melancholickej atmosféry, to mi je veľmi blízke.

Vždy ma poteší, keď v muzike nájdem aj hlbšie posolstvo textov, ktoré si hneď na prvýkrát nemusíme všimnúť. Ako by sa mohlo na prvé počutie javiť, „Lúzer“ v tomto prípade nie je ani tak bezdomovec alebo sociálny prípad. Kapela to poňala tak, že človek, ktorý sa sťažuje a viní všetkých okolo za svoje nešťastie a myslí si, že nemá žiadnu chybu. V tomto prípade autor vidí trochu za oponu, ako to naozaj chodí v živote a že veľa vecí môžeme ovplyvniť sami.

Niekedy býva problém s vymyslením názvu albumu. Keď sa zvolí názov dosky podľa jednej z pesničiek, očakáva sa, že ako titulná skladba bude tá naj. Myslím, že je to ťažké zvoliť a možno to ani nebol zámer kapely, ale práve pesnička „S krvou bastarda“ mi nepríde ako tá najútočnejšia a najzapamätateľnejšia. Na albume sú lepšie kúsky. Ale možno práve preto, že znie viac „bastardsky“, album sa po nej volá.

Mr. Kilmister vzdáva poctu Lemmymu a tu je jasne vidieť, že táto významná postava má sympatizantov medzi metalistami i punkáčmi. Tu sa len možno snažím nájsť spojivo, ktoré môže spájať tieto dve subkultúry. Tie sa zvyknú totiž niekedy rozdeľovať a ísť si po krku. To len tak na okraj.

Nostalgické bolo pre mňa aj pripomenutie Brody Dale v pesničke „Zlé, zlé dievča.“ Jej muzika ma zasiahla ešte v počiatkoch Distillers. Jej kariéru už v súčasnosti nesledujem, považujem ju však za významnú ženskú osobnosť v punkrockovej muzike. Som rada, že je „zlých dievčat“ čoraz viac, než tomu bolo v dobách minulých, keďže aj punk bol viac mužský svet.

K textu pesničky „Skazený svet“ mi napadla jedna myšlienka: „Byť sám sebou a nebyť sám je umenie.“

Možno sa teraz mýlim, ak napíšem, že vo viacerých pesničkách na albume („Poklady“) z veršov cítiť pokazené vzťahy a túžbu po láske tak, ako ju poznáme z romantických filmov, ale v drsnejšom punkovom šate. Avšak neviem, či to nie je „Ilúzia“ presne ako rovnomenná posledná skladba na albume.

Niekedy som sa pri piesňach ocitla v ére rock´n´rollu s modernejším zvukom. Občas mi niektoré gitarové riffy prišli presne ako z Načo Názov albumu Proti vetru. Myslím, že žiadny serióznejší hudobník sa nechce podobať na niekoho ďalšieho (aj keby to mal byť jeho vzor) a razí si vlastnú cestu. Teraz mi veľakrát napadá, že hudba má celkovo nedostatok tónov vzhľadom na to, koľko je dnes muziky aj iných hudobných štýlov, vznikajú nové a ešte nemôžeme zabúdať na hudbu z minulých čias. Nemôžeme sa preto diviť, že sa nám jedna pesnička podobá na ďalšiu.

Suma sumárum: S Beautiful Bastards som sa na chvíľu presunula do mojich mládežníckych punkových liet, ale nie je to kvôli zvuku. Ten je hutný a tvrdší, presne ako to mám rada. Kapela robí punk na vyššej úrovni, ale nezachádza do neopunkového klišé. Prajem bastardom viac fanúšikov, pretože aj týmto albumom si ich môžu získať.


Moje hodnotenie:

Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 1Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 2Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 3Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 4Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 5Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 6Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 7Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 8Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 9Beautiful Bastards: Bastardský vyzretý punk, ktorý sa ti dostane pod kožu - 10