Konečne piatok...pracovný týždeň za mnou a očakávaný koncert predo mnou. V priebehu dňa mi moja koncertná partička oznámila, že ich sklátili kašle a horúčky a, bohužiaľ, sa nedostavia. Narýchlo som teda ukecala kamoša-fotografa, aby so mnou strávil noc plnú metalu, čo sa nakoniec ukázalo ako výborný ťah, nakoľko nacvakal skvelé profi fotky z celého večera a poskytol mi ich k reportu (viďte dolu ).

Začiatok koncertu bol avizovaný na 19:30 hod, čo som, klasika, nestíhala. Meškala som pol hodiny, ale v podstate som prišla načas, nakoľko prvá kapelka z Dunajskej Stredy s názvom April Weeps práve začínala rezať svoj prvý song. Počas neho sme si vyzdvihli chmeľový mok pri bare a presunuli sme sa do sály. April Weeps som videla už v novembri minulého roku ako predskokanov nemeckej kapely Xandria, a tak som už vedela, že nás čaká slušná nádielka svižného atmospheric metalu s prvkami doomu, deathu, aj symfonického metalu. Krehká blonďatá vokalistka Marta a dlhovlasý Noro so svojím growlingom nesklamali a svoje hlasivky vypeckovali na maximum. Počas ich setu zahrali zo svojho najnovšieho albumu Outer Calm, Pain Within songy ako Waiting for the Sun, Buried či Positive Energy. Pozitívna energia z tejto kapelky veru naozaj vychádzala a zopár nadšencov vybehlo pod pódium hodiť si hlavami. Začiatok ako sa patrí a poloplný (či skôr poloprázdny) Piano klub sa začal prebúdzať.  


Počas prestávky na nazvučenie sme opäť doplnili vitamín B, odstránili nikotínové abstinenčné príznaky a vrátili sa do sály vypočuť si death-black metalovú smršť trenčianskej kapely Depresy. Rokmi preverená kvalita tejto bandy je nesporná a rovnako sa potvrdila i na Batfeste. Depresy šlapali ako hodinky, obšťastnili nás staršími vecami z albumov Sighting a Psychomantium Phenomenon, i novšími kúskami z ich posledného albumu Morph – Near Death Experiences. Vesperov ponurý vokál ladil s melodickými gitarovými vyhrávkami a mňa bavilo sledovať spokojný a zanietený výraz tváre Eleva za bicími, keď udával rezký rytmus celej kapele. Ako domáca zostava zožali Depresy zaslúžený úspech v podobe najviac zaplneného miesta pred pódiom za celý večer.

Po ďalšej pauze už vítame na pódiu kapelu Tristana z Považskej Bystrice. Toto zoskupenie mám veľmi rada už zopár rokov. Hrajú alternatívny metal a ťažko ich presnejšie zaradiť pod určitý metalový štýl, skôr by som to nazvala zmesou melodickeho death metalu, gotických prvkov a power metalu. V tomto mixe svojím growlom, ale aj čistým vokálom dominuje spevák Peter Wilsen. Svoj set v piatkový večer odohrala Tristana profesionálne ako vždy, zazneli songy zo staršieho albumu Zircon Street, ale kapela nám dala ochutnať aj nové veci ako Resurrection, Fallen či Wasted Time z albumu Virtual Crime, ktorý vyjde 31. marca. Až na chvíľkové zlyhanie mikrofónu sa počas tohto vystúpenia nič neočakávané nestalo, len publiku zjavne dochádzali sily a čoraz viac zúčastnených sledovalo koncert posediačky.

Ale to už som sa tešila na vystúpenie gothic rockovej kapely z českého Mostu Carpatia Castle, pretože i keď si z rock/metalu vypočujem rôzne štýly, gothic rock je presne tým, ktorý pre mňa asi navždy ostane top. Krásna speváčka Veronika sa s nami s úsmevom zvítala v nádherných čiernych gotických šatách s bohatou sukňou a „rozjela“ set pekne zrezka. Zazneli všetky moje obľúbené songy ako Amenti, Křídla v temnotách, Fantom Rabenstein, Julie, Hřích, Vampyre Requiem, Carpatie alebo Laudanum. Musím skonštatovať, že naživo sa mi Carpatia Castle páčili oveľa, oveľa viac ako z CD nahrávok a to je čo povedať, keďže albumy majú výborné. Predviedli skvelú gotickú show umocnenú osvetlením, dymovými efektmi, ako aj dvomi slečnami v maskách po stranách pódia držiacimi svietniky s horiacimi sviečkami. Podotýkam, že som ich obdivovala, nakoľko sa počas celého vystúpenia ani nepohli. Asi by mi odpadli ruky :o) Výkony všetkých hudobníkov z kapely musím pochváliť rovnako ako spev a môj osobný pocit - v hudbe som cítila inšpiráciu českou gotickou klasikou XIII. století, čo však môj celkový dojem iba umocnilo. Na záver sme si vydrankali ešte jeden prídavok a mohli sme si ísť dať posledný pivec pred odchodom domov.

Večer stál za to, zvuk, osvetlenie i kapely boli výborné, len by si zaslúžili zaplnené miesto pod pódiom a minimálne dvoj- až trojnásobnú účasť fanúšikov, než bola v piatok v Piane. Z tohto mi bolo trochu smutno. Metalisti a rockeri v Trenčíne a okolí, ste tu vôbec ešte? Kapely sem chodia kvôli nám, začnite chodiť aj vy kvôli nim, kým ich tá slabá účasť neprestane baviť...

Pripájame galériu. Fotky v galérii a titulnú fotografiu k článku poskytol Pavol Karell

Prečítajte si ešte jednu reportáž z rovnakej akcie.