Hoci minulý týždeň bol poriadne nabitý akciami a niektorí sa možno aj presýtili, niečo zostalo i na víkend. Napríklad v bratislavskom Randali APRIL WEEPS krstili nový album Comma. Ten vyšiel s päťročnou odmlkou po debutovke Outer Calm, Pain Within. A, veru, jeho vydanie bolo oslávané vo veľkom štýle. 

 

Akcia štartovala takmer o hodinu neskôr pre technické problémy, preto prvá zostava večera, ktorou boli brnianskí ARCH OF HELL, nastúpila na pódium namiesto o siedmej až takmer o ôsmej. Svojimi siedmimi členmi boli najpočetnejšou skupinou večera. Počas približne štyridsať minút trvajúceho setu ponúkli osem skladieb, ako napríklad Freakshow, Delusion, Because Of You (venovanú publiku, pretože ako sami podotkli, hrajú pre ľudí a prišli len pre poslucháčov) či One Moment. Pre časovú tieseň sa ale nekonal žiadny prídavok, odznela iba základná formácia setlistu.

 

Kapela ponúkala krásnu prácu s publikom a kvalitné vystúpenie aj napriek tomu, že noc bola stále mladá a pred pódiom sa nachádzalo pomenej ľudí, pričom mnohí sa trúsili od barového pultu k pódiu a naspäť, aby dodržiavali pivný režim. V dôsledku tohto, žiaľ, zoskupenie nedostávalo takú odozvu, akú očakávalo. Darmo sa napríklad snažili, aby prišiel potlesk, ktorý si jeden z gitaristov doslova vypýtal, pričom sa neskôr rovnaký strunový mág pobral rovno medzi ľudí, kde sa pokúšal úspešne vyvolať circle pit, hoci aj len maličký. Obdivuhodné bolo, že pri tom, ako sám stíhal behať s ľudmi, neprestával rozvibrovávať struny gitary. A pre slabú aktivitu ľudí si ešte stihol zanadávať, čo bolo oprávnené.

 

Napriek okolnostiam v publiku si skupina užívala hru. Už spomínaný gitarista, ktorý sa neskôr pridal k davu, občas pôsobil ako z inej planéty. So zavretými očami preciťoval každý jeden tón, dosahoval vlastnú nirvánu. Čo však veľmi precítené nebolo, boli speváčkine pohyby. Vyzerali príliš strojene a umelo.


Ďalšími pánmi a dámou na holenie boli mladí Ukrajinci IGNEA. No a hoci pri úvodnej skupine bolo rozdelenie hlasov v pomere jemná víla speváčka a divoký zver spevák, ktorého dredy si žili vlastným životom a lietali kade-tade, s príchodom Ukrajincov sa všetko zmenilo. Žiadne delenie úloh na ženskú jemnosť a mužskú drsnosť. Jednoducho prišlo drobné žieňa, čo v sebe skrývalo krásku i zviera. Speváčka kedykoľvek dokázala prepnúť z čistých vokálov do pekelného growlu.

 

Ingea pred pódium dokázala pritiahnuť viac ľudí. To zrejme spôsobila ponuka, ktorú servírovali. Bol ňou exotický metal s príchuťou orientu. Tóny niektorých skladieb trochu pripomínali napríklad Orphaned Land (s ktorými si, mimochodom, už pri inej príležitosti aj stihli zahrať), keby boli o čosi tvrdší. Pri štvrtej skladbe v poradí už chýbali iba brušné tanečnice, zatiaľ čo nasledujúcu označili za veľmi dôležitú pre seba, lebo ponímala o terorizme vo svete, pričom tematika bola podškrtnutá výkrikmi a zvukmi z teroristických útokov pustených z nahrávky v úvode piesne.

 

Skupina nemala šancu stíhať spolupracovať s publikom, pokiaľ chcela odohrať aspoň niečo. Ich set trval približne polhodinku, tiež bol poznačený časovým posunom ako aj v prípade Arch Of Hell.

Niekedy okolo desiatej prišiel na rad tretí chod večera MATER MONSTIFERA, ďalšia zostava od našich českých bratov. Na rozdiel od prvých dvoch vystúpení zobrali všetko o čosi vážnejšie, čo podškrtli aj plachtami s logom a war paintami, pričom war painty jedného z gitaristov silno pripomínali tie, ktoré využíva Ivan Moody z Five Finger Death Punch. Ivan máva na tvári červený odtlačok ruky, ale gitarista Mater Monstifera ho mal čierny.

 

Blackmetalisti ponúkli osem skladieb, čo si vypočulo opäť pomenej ľudí, lebo po Igney sa mnohí opäť išli osviežiť pivom. Pravda, Ignea aj nastavila latku príliš vysoko, ale Mater Monstifera sa nezľakli a takmer ju dorovnali. Ako Arch Of Hell i oni sa pokúšali spolupracovať s publikom, lenže ľudia nereagovali ani len na výzvu, aby kričali s kapelou. Nepomohli si ani, keď za každou skladbou ďakovali prítomným za podporu.

S pokročilou hodinou prišli na rad najlepší predskokani večera. Nech boli predchádzajúci vystupujúci sebelepší, ADOR DORATH ich nekompromisne zvalcovali. Veď napokon predviedli číslo s rovnakou úrovňou hlavného adepta večera, ktorým boli April Weeps.

 

Na prvý pohľad, ale zrejme to je len mojou pokrútenou mysľou, spevák výzorovo pripomínal Johana Hegga z Amon Amarth alebo Barbossu z Pirátov Karibiku. Dokonca, a opäť to bolo už asi len mojou hlavou a vsugerovaním si podoby s Johanom, mal veľmi podobnú techniku spevu ako Hegg.

 

Čo sa hudby týka, úvodné intro bolo poriadny mišung, kde niekto mohol vo zvuku praskania ohňa cítiť podobu so Shepherd Of Fire od Avenged Sevenfold, v bijúcich zvonoch zase Hells Bells od AC/DC či Last Stand od Sabatonu a s prechodom do vranieho krákania so zvukmi prírody možno aj Wadrunu. Ale všehochuť a podobnosť rýchlo zmizli. Nasledoval poriadny black, ako sa patrí.

 

Podobne ako ostatní Česi ani Ador Dorath neopomenuli prácu s publikom. Po každej skladbe mal spevák krátky prehovor, kde rozoberal rôzne témy ako napr. demokraciu, hokej, ale aj vek jednotlivých členov skupiny (všetkých, vrátane samého seba, nazval starými chujmi po tom, čo poznamenal, že už nemajú dvadsať ani tridsať). No a perličkou bol bosý gitarista.

Tesne pred polnocou Ador Dorath vypratali priestor pre hlavný bod programu. Tým boli krstiaci April Weeps. Prvé tóny od nich zazneli niekedy o pol jednej. A večer bol celý o nich, keďže práve April Weeps krstili nový album Comma, ktorý vydali koncom apríla. Väčšina setlistu teda pozostávala najmä zo skladieb z tejto nahrávky, ako napríklad Palingenesis, Unreachable Gratification, Realisation Stage či In Aeternum a iné.

 

Asi v polovici setu kapela pristúpila k samotnému krstu. Krstným otcom ich druhého dieťaťa sa stal Martin Roženek, klávesák Ador Dorath, ktorý podľa slov skupiny výrazne pomáhal k vzniku dosky. No a keďže sa s Martinom nezhodli na type krstidla, tak sa lialo šampanské i Jägermeister. Pokrstený kus následne hodili medzi ľudí a kolovali aj fľaše s alkoholom.

 

Pre metalového fanúšika je neskutočne potešiteľné sledovať, keď tu máme skupinu, ktorá na sebe maká, napreduje a prichádza s novými vecami. Presne toto je prípad April Weeps. Od koncertovania v malých kluboch, napríklad U Očka, kde im ani dokopy nebolo veľa rozumieť, až po zostavu predskakujúcu takým menám ako Epica a na pódiu dokážu predviesť výbornú emóciami nabitú šou po hudobnej aj vizuálnej stránke. A nebolo tomu inak ani na krstinách.