Dlhých 20 mesiacov a 23 dní muselo Slovensko čakať na návrat tejto legendy na naše pódium. Za ten čas stihli vydať nový album Under The Red Cloud. Vďaka agentúre Obscure promotion vystúpili fínsky AMORPHIS 13. 12. 2015 v bratislavskom MMC spolu so slovenskými doommetalovými legendami Doomas a Galadriel. A my sme boli pri tom. 

 

Brány do MMC sa otvorili o 18:30, takže bolo dosť času sa v pohode dostať dnu a a popri tom stihnúť aj malé občerstvenie. Nad pódiom dominuje plachta s logom najnovšieho albumu headlinera, ktorá tam ostane počas celého koncertu. Zvyšná výzdoba pódia je zatiaľ očiam publika pozakrývaná a čaká na vystúpenie hlavnej kapely. Výsadou týchto koncertov je, že začínajú takmer na minútu presne. 19:20 nastupujú Doomas s vokalistom a zároveň basákom Peťom Betkom, Martinom Kalmančaiom (gitara), za bicími Erik Šabo, spolu s nimi aj nová posila s gitarou Tomáš Wigo Gajda, ktorý perfektne do skupiny zapadol. Pôsobí zaroveň aj vo Vortex Unit. Po krátkom zvučení spustili svoj rýchly a hlavne na pocit krátky šesťskladbový set.  

 

1. God liar

2. Seven sins (Seven sins, 2008)

3. Darkside of the moon (Seven sins, 2008)

4. LaMuerte (LaMuerte, 2015)

5. Dark ritual ((LaMuerte, 2015)

6. Forlorn (LaMuerte, 2015)

 

Pod pódium sa postavilo približne 200 ľudí a živo reagovalo na kapelu, bez jediného zaváhania odohrali, čo mali a s poďakovaním sa, napriek výzvam publika na prídavok, rozlúčili. Za seba môžem povedať, že Doomas som videl  prvýkrát a predstavili sa v skvelej forme, ich set bol bez jedinej chyby perfektne odohratý, s výborne vyladeným zvukom. Čo by mi prekážalo, bola jeho dĺžka, že nebol prídavok a nikde som neobjavil miesto s ich merchom.

 

Po prestávke nastupujú Galadriel v starom známom zložení Dodo Ďateľ s basou a svojim growlom, ženský vokál v podaní Soni, gitaristi Tomax Gabris a Michal Kolejak a Maťo Ferianc za bicími so svojími Hello Kitty slúchatkami. Sedemskladbový set odštartovali s Evilution z albumu The 7th Queen Enthroned. Pod pódium sa nahrnulo zas o čosi viac ludí, ich počet sa dá približne odhadnúť na 250 a opäť to tam o čosi viac ožilo. V prvej skladbe sa prejavujú malé nedostatky zvučenia a tiež nie veľmi dostatočné nazvučenie ženského vokálu, nehovoriac, že počas úvodnej skladby niekoľkokrát pískol mikrofón, čo sa vylaďovalo ešte ďalšie dve skladby. Ostatné piesne odzneli už s vyrovnaným zvukom a za pozitívne možno brať, že Soňu bolo konečne počuť vo všetkých polohách na rozdiel od ich nedávneho vystúpenia v Randali, kde jej hlas miestami zanikal. Takže sme si mohli vypočuť konečne ich  plnohodnotné vystúpenie po inštrumentálnej aj vokálnej stránke s dobrou počuteľnosťou oboch vokálov, aké je počuť na ich štúdiovkách.

 

1. Evilution (The 7th Queen Enthroned, 2012)

2. Crucifixion Deluxe (The 7th Queen Enthroned, 2012)

3. Song of a Daughter (Lost In The Ryhope Wood, 2015)

4. Sad Leaves of Dying Rose (Empire Of Emptiness, 1997)

5. Bleeding Heart’s Poetry (World Under World, 2004)

6. Imaginary Sins(World Under World, 2004)

7. Mother is Dying (The 7th Queen Enthroned)

 

Nasleduje hodinová pauza, počas ktorej sa pripravuje na pódiu i v backstagei všetko na hlavné vystúpenie večera. Do priestorov MMC prichádzajú dvaja páni s kufríkmi, v ktorých mohli mať oblečenie alebo niečo horšie, ale nič dramatické sa nestalo, len vystriedali svojich slovenských kolegov za zvukárskym pultom a v kufríkoch si niesli vlastnú techniku. Desať minút pred pol desiatou pod pódiom stojí nastúpených 350 fanušíkov, očami sa snažia posúvať čas na hodinách a skandovaním popohnať skupinu k vystúpeniu. A zrazu je to tu, prichádzajú Niclas Etelävuori s basou, gitaristi Esa Holopainen a Tomi Koivusaari, Jan Rechberger za bicími, Santeri Kallio so svojím keybordom a hlavne neprekonateľný Tomi Joutsen, ktorý odpaľuje prvú skladbu s rovnomenným názvom ich aktuálneho albumu Under the Red Cloud. Voľné momenty, keď nespieva, tak sa vlní jeho typickými pohybmi a headbanguje v rytme skladieb a väčšina publika s ním. Nasleduje Sacrifice, ku ktorej s predstihom stihli vydať videoklip, v ktorom Tomi ťahá lesom rakvu, čo nápadne pripomína videoklip ku skladbe Fjara od islandských Sólstafir. Z rovnakého albumu odohrajú ešte Bad Blood a následne Sky Is Mine z albumu Skyforger. Bezchybne vyladený zvuk sa príjemne rozlieha po celom MMC a nech stojíte kdekoľvek, perfektne počujete a vôbec neprichádza na ten pocit, keď stojíte pri niektorom repárku a idete ohluchnúť na jedno ucho, poprípade obe. Následne Tomi ohlasuje jednu z najočakávanejších skladieb z albumu Circle The Wanderer.  Po nej rytmická takmer päť a pol minútová On Rich And Poor z Magic & Mayhem - Tales From The Early Years. Z tohto albumu odznie dnes ešte Drowned Maid a My Kantele. K novému albumu sa opäť na chvíľu vracajú s Enemy At The Gates a The Four Wise Ones. A opäť je tu ich ďalšia kultová pieseň z rovnomenného albumu Silent Waters. Hopeless Days a House of Sleep sú odspievané vo veľkej časti spolu s publikom. Následne odchádzajú do backstageu, aby sa nechali vyvolať fanúšikmi späť. Ale len na jednu, maximálne dve skladby, jedným slovom tri, a tak to nakoniec aj bolo. Smrť kráľa sme si zakričali v skladbe s chytľavým refrénom Death Of A King. Na rad sa dostáva predposledná v poradí Silver Bride z albumu Skyforger, ktorá je zároveň víťazom našej ankety a lúčia sa s nami skladbou Smoke z Eclipse, ktorá tiež u nás skončila na štvrtom mieste. Žeby ju niekto čítal? Na pódiu prebieha za obrovského potlesku klaňačka, rozhadzovanie trsátok a Tomi ešte na záver napriek tomu, že už mu zvyšok kapely odišiel z pódia, pracne odlepuje setlist, aby ho venoval jednej z fanúšičiek z prvého radu. Nám ostatným ostáva už len s príjemným pocitom pobrať sa domov. Ale po takomto zážitku sa len ťažko bude zaspávať.

 

Kompletnú fotogalériu z koncertu si môžete pozrieť aj tu.