Posledný januárový pondelok (28. január) sa niesol v duchu novoročného balíčka poriadnej muziky. Ten do hlavného mesta dovial pestrú štvoricu tvrdších európskych mien s rôznorodým prístupom k melodike. Ak ste teda po psychicky náročnom začiatku roka potrebovali dobiť trošku energiu, toto bola tá správna príležitosť, ako to urobiť, pričom kombinácia NAILED TO OBSCURITY, JINJER, SOILWORK  a AMORPHIS veštila nádejný večer.

 

Už počas prvej predkapely bol priestor bratislavského MMC slušne zaplnený. Nailed To Obscurity sa u nás prvýkrát predstavili už pred dvoma rokmi v Randali spolu s Dark Tranquillity. Odvtedy sa však deathmetalistom z Nemecka podarilo podpísať zmluvu s Nuclear Blast Records, u ktorých vydali čerstvú novinku Black Frost. Melodicky orientovaný death-doom rozosial v publiku auru beznádeje a zasnívané gitarové vyhrávky spolu so smrteľne agresívnym vokálom frontmana Raimunda Ennengu zapôsobili dosť mocne na to, aby sa okolo ich stánku s merchom začalo obšmietať viac ľudí.

 

Setlist: Black Frost, Feardom, The Aberrant Host, Tears Of The Eyeless, Desolate Ruin


Jinjer žánrovo síce trošku vytŕčali, no je viac než jasné, že u nás majú dosť fanúšikov na to, aby sa v Bratislave zastavili takmer každého pol roka. Aj Ukrajinci so sebou priniesli novinku, keďže v rovnaký deň, ako vyšla nová doska Nailed To Obscurity, Jinjer potešili svojich nadšencov krátkym EP Micro, z ktorého v pondelok odzneli všetky skladby až na rovnomennú inštrumentálku.

 

Okrem toho, že Tatiana odspievala celý koncert v tme, zatiaľ čo si bubeník Vladislav užíval teplý vzduch z hlavného reflektoru, sa nákladu, ktorý predviedli, nedá nič vytknúť. Zvuk bol dostatočne sýty, bicie s basou rúbali ako o život a Tatianin vokál uháňal azda všetkými úskaliami nielen agresie, ale aj nežnosti.

 

Setlist: Words Of Wisdom, Ape, I Speak Astronomy, Dreadful Moments, Teacher, Teacher, Who’s Gonna Be The One, Pisces, Perennial, Sit Stay Roll Over

Päť dlhých rokov sa Soilwork u nás neukázali. Za ten čas stihli zmeniť basgitaristu (dvakrát), bubeníka a vydať dva albumy. Ten najnovší Verkligheten posúva hranice ich melodického death metalu nečakaným, no o to osviežujúcejším smerom. Pondelkový setlist tak hneď po intre otvárala úvodná skladba Arrival - prvá vydaná singlovka z novej nahrávky. Po nej sa Švédi vrátili k prelomovému albumu Stabbing The Drama, ktorý čoskoro oslávi štrnáste výročie. The Crestfallen a Nerve trošku rozhýbali aj hlavy v publiku, no Björnova jedinečná farba hlasu najviac vynikla počas vydarenej Full Moon Shoals a precítenej Death In General.

 

Predpokladám, že nie som jediná, kto si všimol, že na pódiu chýbal aj dosť podstatný článok zostavy – gitarista David Andersson, ktorý sa pravdepodobne kvôli svojmu lekárskemu povolaniu nemohol zúčastniť európskej jazdy s novou nahrávkou. Jeho náhradník (ktorého meno sa mi, bohužiaľ, nepodarilo vypátrať, ak máte nejaké tipy, napíšte do komentárov) však odviedol slušný výkon. Okrem začudovaných pohľadov divákov, ktorí úporne premýšľali nad tým, či Davidovi naozaj tak rýchlo narástli vlasy a dlhá brada, to vyzeralo, že si akciu poriadne užíval.

 

Šanca na poriadny circle pit prišla s Like The Average Stalker. The Akuma Afterglow u divákov zarezonovala ešte viac, no najviac paroháčov bolo vo vzduchu azda počas melancholickejšej Drowning With Silence z albumu The Living Infinite. Temná duša Soilworku na MMC zostúpila s The Phantom, ktorú by epileptici zvládali len horko-ťažko. Po nej nasledovala melodická a čiastočne hardrockovo ladená novinka The Nurturing Glance. Prvé roky nového milénia nám pripomenuli surová Bastard Chain a ako jediná ukážka z albumu Natural Born Chaos aj skladba As We Speak. Po nich sme sa vrátili bližšie do súčasnosti s Living Infinite II.

 

Najmladší prírastok kapely – bubeník Bastian – aj pri najnáročnejších pasážach vyzeral na pohľad podobne ako v nových videoklipoch – akoby sa nudil. Zvuk vychádzajúci z reproduktorov však tvrdil pravý opak. Jeden by si myslel, že pri takej energickej muzike to človeka nepustí, no on si išiel s prehľadom svoje. Klincom večera boli tri najchytľavejšie skladby: Witan, stálica Stabbing The Drama a hymnická Stålfågel, ktorá na záver celého setu zapôsobila mimoriadne silným dojmom.

 

Setlist: Arrival, Crestfallen, Nerve, Full Moon Shoals, Death In General, Like The Average Stalker, The Akuma Afterglow, Drowning With Silence, The Phantom, The Nurturing Glance, Bastard Chain, As We Speak, Living Infinite II, Witan, Stabbing The Drama, Stålfågel

Hoci akciu v úvode sprevádzal časový sklz a fanúšikovia si museli o niekoľko desiatok minút dlhšie vystáť rad k vstupným dverám, počas večera sa toto meškanie podarilo čiastočne dobehnúť a hlavná hviezda Amorphis spustili svoj set len s desaťminútovým meškaním. Pódium odeté do medovozlatej farby postupne privítalo všetkých členov kapely vrátane staronového basgitaristu Oliho-Pekku Laineho, ktorý vystriedal odídeného Niklasa Etelävuoriho. Šou odštartovala titulná skladba The Bee z aktuálneho albumu Queen Of Time.

 

Verným fanúšikom určite neuniklo, že Tomimu na pódiu chýbal jeho typický mikrofón. Pre niekoho možno maličkosť, no chvíľku mi trvalo, kým som prišla na to, prečo mu je tak dobre vidieť do tváre (nieže by to bola zlá vec). Včeličku vystriedalo ďalšie zviera z fínskej prírody, a tým bol los. The Golden Elk vyburcoval atmosféru MMC-čka na maximum a skupina konečne dostala možnosť predviesť epickosť novej nahrávky v plnej kráse.

 

Pokračovalo sa obľúbenou Sky Is Mine z albumu Skyforger, ktorý bude onedlho oslavovať už desiate výročie. Vo veselom duchu pokračoval aj gitarový refrén Message In The Amber, v jej slohách však Tomi svoj hlasový prejav obmieňal raz precítene a raz surovo. Počas Silver Bride už muselo byť všetkým z prítomnej atmosféry jasné, že popularita Amorphis je u nás na vzostupe. Úsmev neskrývali ani gitaristi Esa a Tomi či sám frontman.

Predposledný album Under The Red Cloud uviedla pieseň Bad Blood. Tú vystriedala singlovka Wrong Direction, ktorá však, bohužiaľ, v živom prevedení akosi spustla a stratila charizmu. Na nohy sa Amorphis opäť dostali s novšími vecami Daughter Of Hate a Heart Of The Giant. Osobným vrcholom večera bola pre mňa skladba Hopeless Days, pretože jej chladnokrvná krása má pre mňa svoje osobité čaro. Na členoch kapely bolo jednoznačne vidieť, že si koncert užívajú rovnako ako fanúšikovia. Aj keď Fíni to zvyčajne s emóciami nepreháňajú, bolo možné odsledovať maximálne odovzdanie hudbe, ktorú hrali, pričom podali naozaj vynikajúci výkon. 

 

Bolo len otázkou času, kedy zaznejú drsnejšie melódie a vrátime sa späť v čase k deathmetalovým kúskom. Závan 90. rokov priniesla skladba Black Winter Day. Bohužial, z tohto plodného obdobia bola len ojedinelým príkladom ranej tvorby. Pred absolútnym záverom sa zostava na chvíľu odobrala do šatní, aby z nich opäť vyšla za hlučného potlesku a orientálnych tónov Death Of A King. Rytmické pasáže striedal jemný refrén a publikum si užívalo posledné piesne setlistu. 

 

Tou záverečnou bola klasická House Of Sleep, pri ktorej si spolu s kapelou hlavnú slohu viackrát zanôtil celý klub (You don‘t know, You don’t know nothing yet…). Amorphis do Bratislavy začali jazdiť v pravidelných intervaloch už niekedy od vydania albumu The Beginning Of Times. Pozornosť, ktorú roky venujú slovenským fanúšikom, sa im aj tento rok vrátila v podobe nadšeného potlesku a vydareného večera.

 

Setlist: The Bee, Golden Elk, Sky Is Mine, Message In The Amber, Silver Bride, Bad Blood, Wrong Direction, Daughter Of Hate, Heart Of The Giant, Hopeless Days, Black Winter Day, Death Of A King, House Of Sleep

 

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o albume Queen Of Time od Amorphis, prípadne by vás zaujímali detaily o nahrávke Verkligheten od Soilworku, počkajte pár dní. Pred koncertom v Bratislave sme sa porozprávali nielen s basgitaristom Amorphis Olim-Pekka Lainem, ale aj s frontmanom Soilworku Björnom Stridom, takže sa môžete tešiť na video rozhovory s oboma kapelami. Ak to nechcete zmeškať, sledujte našu FB stránku a dajte odber nášmu YouTube kanálu.