Metá sa, snaží sa dostať zo zovretia. Nejde to, ukladajú ho pod nabrúsenú gilotínu. Hlava zapadla na milimeter presne. Ostrie gilotíny sa len tak leskne, takmer sa trasie od nedočkavosti. Napätie v publiku stúpa, bláznivá sestrička tancuje svoj diabolský tanec. Čepeľ sa natiahne trochu dohora, tuhne krv v žilách. Vykonávateľ spravodlivosti púšťa lano, gilotína padá...

 

Nedeľa, sviatok, ALICE COOPER. Dlhočizný rad pred Incheba Expo Arénou v Bratislave. Pár párov pomaľovaných očí, kapelných tričiek, roztrhaných kusov oblečenia. Tak to vyzeralo 15. septembra. „Hadík“ nedočkavcov sa po devätnástej hodine začal pomaly súkať do vnútra budovy, tradične – opáskovanie ruky, rýchla kontrola tašky ochrankou, a potom buď rýchly presun na čo najlepšie miesto pod pódiom, alebo ku baru.

 

Býva to tak už takmer vždy a tento koncert nebol výnimkou. Medzi pár tisíckami ľudí, ktorí tvorili publikum, sa našli zástupcovia azda všetkých vekových kategórií. V sále bolo plno, aj keď ani 9 mesiacov od ohlásenia koncertu nestačilo na to, aby bol vypredaný. Nič to, aspoň to nebola až taká „nedýchateľná plnka“.

 

Čakajúcu masu dostali za úlohu rozvášniť najskôr BLACK STONE CHERRY. Kapela je na scéne už 18 rokov, no pôsobili naozaj mlado a sviežo. Od prvej sekundy išli do vystúpenia naplno s ohromnou dávkou energie. Najzaujímavejšie bolo sledovať bubeníka Johna Freda Younga, totálneho blázna v tom najlepšom zmysle slova. Zvyšok kapely však za ním vôbec nezaostával a tiež sa poriadne vyšantili.


Americká banda si však hneď prvou skladbou Burnin‘ zo zatiaľ posledného albumu Family Tree nasadila latku vysoko a ďalšími skladbami zo všetkých šiestich albumov svojej diskografie ju ani nepodliezla, ani neprekročila. To malo za následok, že po 20 minútach som mala pocit, že vidím stále to isté a pozerala som na hodinky, koľko ešte ostáva do konca. Bolo to dobré, ale v jednej línii bez väčšej gradácie. „Vyrušením“ zo stereotypu bol napríklad „duel“ medzi gitarou a hammondom či krátka vsuvka Hendrixovej Purple Haze v ich skladbe Cheaper To Drink Alone.

 

Dve minúty pred štvrť na deväť sa prítomným hromadne zježili chlpy na rukách. Po príprave pódia za obrovskou plachtou začalo hrať intro, ktoré predznamenalo príchod legendy. Uvítalo nás v hrade nočných môr a chvíľu na to sa už po nástupe kapely objavil aj samotný pán hradu s typickým cylindrom a paličkou v ruke.

 

Svoju hororovú šou odštartoval piesňou Feed My Frankenstein. Už v nej bolo naznačené všetko, čo sme mohli od nasledujúcej hodiny a pol čakať. Zohratú kapelu plnú výborných muzikantov, ktorá si to na pódiu plnom strašidelných kulís užíva, vynikajúcu Nitu Strauss, ktorá má čo ukázať aj s gitarou, nielen v obtiahnutom oblečku, nadrozmerného Frankensteina, ktorý ušiel z hradu a bol prvým monštrom toho večera.

 

A hlavne Alicea Coopera. Majstra svojho remesla. Tých 71 rokov, ktoré už chodí po tomto svete, sa mu možno odrazili na tvári, našťastie, nie na hlase. A priznajme si, vrásky dodávajú jeho šou ten správny šmrnc. V rámci Ol‘ Black Eyes Is Back Tour sa zastavil na Slovensku po desiatich rokoch.

 

Rockové divadlo pokračovalo v súvislom tempe bez zbytočných rečí – No More Mr. Nice Guy, Bed Of Nails,... Striedali sa piesne staršie či mladšie a spevák, ktorý sa vlastným menom volá Vincent Damon Furnier, striedal kusy oblečenia. A občas aj hudobné nástroje. Pri Fallen In Love sa ukázal s ústnou harmonikou, pri Muscle Of Love sa zase predviedol s „rumba guľami“ a hru na imaginárnu gitaru sme si užili pri I’m Eighteen, keď mu skutočný hudobný nástroj nahradila barla.


Ó, a bolo aj Poison, jeden z najznámejších hitov od tohto pána. To dokazovalo aj to, že keby nechcel, nemusel spievať a jeho slovenskí (ale aj prítomní zahraniční) fanúšikovia by to kompletne odspievali za neho. A aj Nita Strauss zasólovala na gitare na veži hradu zahalená v kapucni a rúšku cez tvár. Priestor na sólo sa ušiel aj bubeníkovi Glenovi, ku ktorému sa pridal aj basgitarista Chuck.

 

Najzaujímavejšie boli ale všetky rekvizity a postavy, ktoré sa na pódiu s kulisami hradu vystriedali. Síce po tých rokoch už viete, čo asi máte čakať, aj tak je to dobrá „podívaná“. Démonické bábätká, mŕtva nevesta, diabolská sestrička, „bachari“ s detskými hlavami, šable,... To je to, čo u Alicea Coopera čakáme a čím je charakteristický.

 

Čo ale bolo v prvej polovici koncertu len v náznakoch, prišlo hororovo naplno so skladbou Steven. Alice sa vynoril z hustého dymu vo zvieracej kazajke a keďže sa sekáčikom na mäso pokúsil zabiť batoľa, odsúdili ho na sťatie hlavy gilotínou. Popravu hneď rýchlo vykonali a keďže ostal spevák bez hlavy, časť skladby I Love The Dead odspievala kapela bez neho. Rocková legenda však smrtke ušla, vyšla z truhly a príznačne odspievala Escape.  

 

Po Frankensteinovi - tíndžerovi to kapela zabalila a odišla do zákulisia. Ako to už býva, nie na dlho. Prídavok spustila Under My Wheels. Potom však pán profesor shock rocku ohlásil koniec školy, ale aj koniec koncertu. Ešte sme sa vytešili z dymových bubliniek, konfiet, balónov naplnených ďalšími konfetami, zo vsuvky z piesne Another Brick In The Wall od Pink Floyd, z predstavenia celej kapely a posledného obrovského hitu žijúcej legendy, ktorá formovala celú jednu odnož rockovej hudby. Dámy a páni, to bol fenomenálny Alice Cooper na návšteve Slovenska.

 

Setlist: Feed My Frankenstein, No More Mr. Nice Guy, Bed Of Nails, Raped And Freezin', Fallen In Love, Muscle Of Love, He's Back (The Man Behind The Mask), I'm Eighteen, Billion Dollar Babies, Poison, Roses On White Lace, My Stars, Devil's Food, Black Widow Jam, Steven, Dead Babies, I Love The Dead, Escape, Teenage Frankenstein, Under My Wheels, School's Out