Trio SUPERTRAWLER tvoria muzikanti z rôznych kútov Európy. Čo ich teda spája? Pôda konzervatória v Amsterdame. Práve tu páni dali dokopy svoje sily a založili veľmi zaujímavú formáciu. Po tom, ako predstavili svoje debutové EP Voyagers (2015) vo svojich domovských krajinách – teda v Nemecku, Holandsku a Španielsku, stretli sa s výrazne pozitívnymi ohlasmi.

 

Azda i to ich viedlo k rozhodnutiu vybrať si pre realizáciu svojho ďalšieho počinu legendárne nahrávacie štúdio Wisseloord Studios. Na ich novom rovnomennom EP Supertrawler, ktoré príde na pulty 13. septembra pod štítkom rakúskeho vydavateľstva Mai Lei Bel, s nimi spolupracoval aj na Grammy nominovaný producent Attie Bauw. 

 

Ako to už pri zoznamovaní s novou kapelou býva, obraz si človek tvorí pri počúvaní prvej skladby. Toto EP ich obsahuje päť a prvá sa volá The Melting Dome. Album otvorila mohutným špinavým zvukom, ktorý sa postupne začal upravovať a mierne čistiť do vcelku vydareného riffu. Bicie počas celej skladby držia mierne tempo a spevákov hlas má veľmi zaujímavú farbu vo vysokých aj nízkych polohách. V podobnom duchu pokračuje EP aj ďalej.

 

Skladba Passenger Restraint Kit svojím monotónnym riffom a miernym tempom pôsobí až hypnoticky. Aj príjemná melódia sa v speve strieda s disharmonickými časťami. Ku koncu ale príde nečakaný zvrat. Náhle skladba znie úplne čisto. Popri neskreslenom zvuku gitary nádherne vynikla basová gitara a na speve sa objavil priestor. Na záver sa ale všetko vráti do starých koľají.


Nasleduje dvojica skladieb, ktoré ma oslovili najviac. Misfit Days začína disharmonickou gitarou podfarbenou syntetickou basou. Neprestrelené tempo dáva vyniknúť príjemnému spevu. V refrénoch je melódia priam chytľavá, čo sa pri psychedelickom rocku zas tak často nestáva. Štvrtú Nazareno je možné nazvať najsvižnejšou. Je rovnako chytľavá ako Misfit Days a navyše rytmická a veľmi energická. Za povšimnutie stoja v tomto kúsku aj harmonické postupy.

 

Posledná Trail Of Dawn je opäť o čosi iná než tie predošlé. Úvod tejto piesne sa nesie v znamení sólovej syntetickej basy, ku ktorej sa pridá spev a neskôr aj bicie. Gitara so svojimi kvílivými vyhrávkami doplní túto mozaiku ako posledná a ukradomky rozbíja pravidelný rytmus. Mierna disharmónia spevu so všetkým ostatným značne vymizne v refrénoch, kde sa spev rytmicky zladí s bicími a harmonicky s gitarou. Basa ale aj naďalej tvrdohlavo hrá svoj riff.

 

Z trojice psychedelických či noiserockových počinov, ktoré má vrátane EP Supertrawler na rováši Mai Lei Bel, ma toto zaujalo najviac. Je to krátka, ale pestrá hra so zvukmi, farbami a harmóniami. Album v miernom tempe nechá poslucháča dokonale vychutnať si všetky nuansy, ktoré tam medzinárodné trio zakomponovalo. Od trojice konzervatoristov nečakajte žiadne matematické prešpekulované progresívne riffy. Sú to obyčajní ľudia, ktorí chcú svojou hudbou tešiť iných ľudí. A v mojom prípade sa im to podarilo.


Moje hodnotenie:

Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 1Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 2Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 3Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 4Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 5Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 6Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 7Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 8Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 9Akú muziku môžete čakať od tria medzinárodných konzervatoristov? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Linky:

FB kapely