Písal sa rok 2014, keď svoje fungovanie v švédskom Söderhamne započala deathmetalová kapela MACABRE DECAY. O dva roku neskôr vydali prvé rovnomenné demo a o ďalšie dva roky, konkrétne v polovici júla 2018, urobili ďalší veľký krok. Pod štítkom slovenského labelu Immortal Souls Production vypustila kapela do sveta svoj debut pod názvom Purgatory. Tomuto tridsaťpäť minútovému dielu, obsahujúcemu deväť skladieb sme sa pozreli na zúbok aj my.

Už prvá pieseň The Flesh Remembers ma veľmi rýchlo oslovila. Toto totiž nie je death metal ako každý iný. Nie je to ten oldschoolový brutal, ale nie je to ani moderný melodický death. Je to niečo medzi tým. Pravoverné deathmetalové búšenie je tu podfarbené gitarovým rozkladom s pútavou farbou zvuku. Tento sa postupne rozbehne a zahustí až tak, že pripomína atmosféru powermetalej skaldby. Ďalej sa tu objaví krátke gitarové sólo s nádychom heavymetalu, aké by som u deathmetalovej kapely veru nečakal. Nesmieme ale opomenúť ani silný a kvalitný growl, ktorý spevák Henka Andersson ovláda skutočne fenomenálne a presviedča o tom poslucháča na celom albume. Jediné, čo mi až ta nevoňalo bol coreovo znejúci úvod a hrdelný výkrik v nasledujúcej piesni Angel Of Decay. Našťastie sa skladba vyvinula do tvrdého death riffu okoreneného striedaním rýchlostí v bicej sekcií. Pekný gitarový zvuk ma očaril opäť počas sóla, ktoré bolo podfarbené rýchlym dvojkopákom.

Ako podobne tvrdú a rýchlu skladbu môžeme označiť aj Schizophrenic. Kdesi v pozadí tejto piesne znie gitara, ktorá svojim zvukom a polohou znie oveľa melodickejšie a tak rozbíja tvrdú deathmetalovú koncepciu. Gitarové sólo v tejto piesni obsahuje najviac disharmonických postupov a to ho robí veľmi originálnym. Priamočiarejšie sólo ale zato striedanie iných zaujímavých elementov nájdeme v piesni In Purgatory. Prvým elementom je rýchla a tvrdá hudba kontrastujúca s ťahavým pokojným spevom a druhým muzika v miernejšom tempe a veľmi melodické gitary. Podobne ma zaujali aj bicie v prvých sekundách kúsku Pawprints In Blood, ktoré ale až príliš rýchlo skĺznu do rýchleho klincovania a potom opäť nazad. A tak dookola na striedačku, čo uberá na efektivite tej zaujímavejšej rytmickej časti.

Na albume Purgatory sa nachádza aj viacero skladieb, s veľmi silnou ponurou atmosférou, ktorá poslucháčovi privodí zimomriavky. V tejto kategórií musím spomenúť predovšetkým dve piesne z dosky. Jednou je Welcome Pain, kde ťažký úvod očarí temnou atmosférou v harmónií gitár. Druhou je Devourer Of Souls, ktorá rovnako začína ponurým gitarovým introm podfarbeným jednoduchým rytmom, ktorý sa postupne zahusťuje. Táto skladba sa veľmi dobre počúva hlavne vďaka farbe spevákovho growlu, hosťujúcemu ženskému vokálu a čistému zvuku gitary v pozadí. V tejto skladbe síce nezaznie gitarové sólo, ale to jej vôbec neuberá na kvalite.

Keď som si už myslel, že ma títo svojskí deathmetalisti ničím neprekvapia, prišla predposledná pieseň As The World Burns. Tá začína rozkladom gitary s čistým zvukom. Toto inštrumentálne intro je pekne dynamicky vystavané. Popravde som už každú chvíľu čakal prelom do brutal death, ale miesto toho sa pridala druhá čistá gitara a spolu vytvorili krásnu harmóniu. Do tvrdšej časti skladba neprešla náhle ale plynulo cez ponuré ťažké gitarové kilá a hutnú plechovú basu, ktorá v žiadnej inej skladbe nevynikla tak, ako tu. Do dokonalosti všetko dotiahol dvojkopák v primeranom tempe. Naproti tomu vo veľmi rýchlom tempe začne aj sa drží posledná pieseň Endless Pain. Napriek tomu však aj v tejto znie od začiatku melodickejšia gitara s efektom akejsi rozladenosti, ktorý tvorí v muzike zaujímavú atmosféru. Čakal som, že tento efekt na gitare pretrvá aj počas sóla, ale bohužiaľ som sa mýlil. Sólo tu ale bolo pravdepodobne najdlhšie a technicky najzložitejšie. Najväčším prekvapením ale bolo, keď skladba skončila tými dvoma čistými gitarami, ktorými tá predošlá začala. Toto bolo zaujímavo vymyslené a veľmi pozitívne to hodnotím.

Macabre Decay vôbec nie sú bežnou deathmetalovou kapelou. V ich hudbe si to svoje nájdu milovníci tvrdej muziky aj tí, ktorým ulahodí zčasu-načas aj trochu melodiky zasadenej do takejto muziky. Hudba tejto kapely sa určite nedá porovnávať s hudbou Arch Enemy, či podobných melodických deathmetalových kapiel. Macabre Decay to robia ozaj svojsky a robia to skvele. Nemôžem inak, iba vám túto bandu srdečne odporučiť, pretože takýto zaujímavý svieži a kvalitný death metal so skvelou atmosférou som už dávno nepočul.


spustiť videospustiť video

Moje hodnotenie:

Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 1Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 2Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 3Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 4Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 5Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 6Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 7Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 8Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 9Ako znie brutal death, keď ho okoreníte melodikou? (recenzia) - 10