Gitarový virtuóz hardrockovým fanúšikom prináša po troch rokoch novú kolekciu piesní, ktorá sa od tej poslednej líši v počte spevákov na albume. Nemecký gitarista sa rozhodol preniesť úspešný koncertný projekt MICHAEL SCHENKER FEST, v rámci ktorého sa stretol na jednom pódiu s viacerými bývalými (Gary Barden, Graham Bonnet, Robin McAuley) a jedným aktuálnym (Doogie White) spevákom, aj na dosku. Staré kusy fungujú na koncertoch stále znamenite. Ako ale dopadol aktuálny Schenkerov pokus o hardrockovú „operu“?

 

Úprimne, na prvé počutie znie Resurrection ako jednoliata zvuková masa, v ktorej má človek problém rozlíšiť piesne od seba. Navyše otvárak Heart And Soul pôsobí na prvé počutie nevýrazne a nezachraňuje ho ani hosťovanie Kirka Hammeta. Dojem z Resurrection si ale netreba vytvoriť na základe jedného letmého vypočutia, svoje krásy vyjavuje postupne.

 

Za najväčšiu devízu albumu môžeme považovať Schenkerovu špičkovú technickú gitaru s neopakovateľným melodickým tónom, ktorej sóla nádherne rámujú jednotlivé piesne. Ona ako jediná zaujme poslucháča už na prvú dobu. Ďalej stojí Resurrection na speváckych výkonoch prizvaných matadorov hard rocku. Basa ani bicie nevyčnievajú z celkového mixu, skôr ho tvrdia. Klávesy pridávajú k celkovému dojmu ďalšie farebné odtiene. Žiadnych organových symfónií sa preto nedočkáme, Resurrection cieli na fanúšikov sólujúcich gitár a veľkých hlasov. Texty sú, ako je u Schenkera zvykom, plné osemdesiatkového rock/metalového klišé a ich naivita vyvoláva skôr jemný úsmev. 

 

Každému spevákovi sa ušili piesne na mieru. Ako z legendárneho Assualt Attack znejú „bonnetovky“ Night Moods a Everest. „Bardenovka“ Messin´ Around disponuje priam až rock n‘ rollovým odpichom a Livin´ A Life Worth Livin´ poslucháčom prinesie jemný závan nostalgie a krásne sóla Schenkera v jej závere. Doogie White svoj klenutý hardrockový vokál predvádza v AOR šmrncnutej The Girl With The Star In Her Eyes či v organom prifarbenej singlovke Take Me To The Church a pravdepodobne najtvrdšej riffovačke Anchors Away. Vydarili sa aj dve spoločné piesne všetkých štyroch spevákov, predovšetkým Warrior. V dobrom zmysle pripomenú podobne ladený „best of hard rock“ projekt Schenkerovho producenta Micheala Vossa Wolfpakk.

 

Schenkerove dosky sa málokedy zaobídu bez inštrumentálnych piesní a Salvation síce nebude novou Into The Arena, ale prináša so sebou pekné melódie a je vítaným osvieženým ku koncu albumu.

 

Michael Schenker našiel po šesťdesiatke pevnú pôdu pod nohami, zbavil sa fóbií z vystupovania, našiel si schopného producenta a obklopil sa hudobníkmi, ktorí rozumejú jeho vízii. To sa odráža v konštantnej kvalite jeho hudobnej produkcie z posledného desaťročia. Resurrection neprichádza hudobne s ničím revolučným a skôr predstavuje vypočutie mokrých snov Schenkerových fanúšikov o tom, ako by znela doska Michael Schenker Group, na ktorej by sa stretli všetci jeho významní speváci z minulosti. A napriek drobným výhradám sa vydarilo. Fanúšikovia hudby na pomedzí hard rocku a heavy metalu si so Schenkerom aj tentoraz prídu na svoje.


Moje hodnotenie:

Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 1Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 2Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 3Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 4Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 5Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 6Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 7Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 8Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 9Ako vyzerá znovuzrodenie v podaní Michaela Schenkera? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video