Prednedávnom ma zaujala kapela pochádzajúca priamo z hlavného mesta našich susedov. Pražská kapela HNUS UMÍRAJÍCÍ uvádza ako žáner svojej muziky black punk. Priznám sa, že som si nevedel vôbec predstaviť, ako niečo také môže znieť a túžil som vypočuť si to. Ich rovnomenný debut Hnus Umírající obsahuje iba sedem skladieb a poslucháčovi zaberie jeho vypočutie polhodinu.

 

Pokojné krátke atmosférické intro bez názvu pozvoľna prerastá do prvej skladby. Pri Nechtějme to rozhodnout som si spočiatku hovoril, že opäť nevedno, podľa čoho kapela udala svoj žáner. Súvislá stena gitár a bicích, ktorú nemôže nikto a nič preraziť, bola doplnená o skreslený naefektovaný škrek speváka. Veľmi mi to pripomínalo štýl všetkých kapiel hrajúcich norwegian black metal. Po punku ani chýru, ani slychu. No po chvíli sa gitary aj bicie rozvijú do hudobne zaujímavejšieho a oveľa pútavejšieho materiálu. A ďalej to bolo už iba väčšie a väčšie prekvapenie.

 

Život jde dál sa štýl spevu o čosi zmení a zrazu je spevákovi rozumieť takmer každé slovko. Texty, i keď dekadentné, majú vysokú umeleckú hodnotu a nemusel by sa za väčšinu z nich hanbiť ani sám Baudelaire. Ťažký riff s občasným zakvílením gitary núti krčné svalstvo pohybu a gitarové sólo znie natoľko neoklasicisticky, že pripomína viac Stratovarius než ktorúkoľvek blackmetalovú kapelu na svete.

 

Ťahavé gitarové sólo ma očarilo aj v nasledujúcej Dogma, ktorá sa nesie v miernejšom tempe, vďaka čomu pôsobí ešte o čosi melodickejšie než skladby predtým. Dokonca by som ju označil za príjemnú oddychovku.

 

Udaný žáner kapely som ale naplno pochopil až pri ďalšej dvojici piesní. Masařka hodujíc na výkalech mého života, ktorá ma najskôr upútala rytmom v bicích (keď práve zbesilo neklincovali) a harmóniou gitár. Práve tieto dva elementy dokopy veľmi pripomínali punkovú priamočiarosť a živelnosť. Podobne i v piesni Maruška páni dravo režú do gitár, ale bicie si idú nezávisle pokojnejší rytmus. V závere však príde punk ako vyšitý.

 

A keď som si už myslel, že som počul všetko, prišla záverečná skladba Úspěch se neodpouští. Prvá minúta a pol sa nesie v podobnom znamení ako úvod dosky. Stena postavená z hrmiacich gitár a bicích. Ale znenazdajky príde útlm a zvuk gitár sa vyčistí. Po chvíli počúvania baladickej skladby s growlom sa objaví melodický riff podfarbený akýmsi discofilným rytmom bicích, ktorý zrazu prerastie do klincovačky a gitara začne pútavo sólovať. Keď pieseň skončí, musíte si ju pustiť ešte dva razy, či ste počuli naozaj dobre.

 

K albumu Hnus Umírající ma priviedla zvedavosť. Ale to som ešte netušil, koľko prekvapení ma čaká pri počúvaní relatívne krátkej dosky. Musím uznať, že kapela sa zadefinovala skutočne dokonale. Na prvý pohľad vyslovene blackmetalový počin vás prekvapí takými hudobnými zvratmi, aké si dovolia len praví punkáči. Surovosť a dravosť prerývaná priamočiarosťou aj prepracovanou melodikou. Táto doska je to najspektakulárnejšie, čo som v poslednej dobe počul.


Moje hodnotenie:

Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 1Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 2Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 3Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 4Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 5Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 6Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 7Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 8Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 9Ako sa darí kapele Hnus Umírající hudobne definovať žáner black punk? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video