Na Bielu Sobotu sa väčšina obyvateľstva na našom území tlačí zemiakovým šalátom a o kultúrny program sa každému starajú najbližší príbuzní. Pokiaľ ide o zasýtenie mysle, tento rok bol v hlavnom meste program dostatočne lákavý na to, aby sa fanúšikom najmä deathmetalovej hudby oplatilo rodinné seansy na jeden večer vynechať. Po ôsmich rokoch sa u nás totiž ukázali fínski melodici INSOMNIUM spolu s TRIBULATION, ktorých návšteva so sebou priniesla aj premiérovú šou. Ak ste teda v 31. marca večer sedeli s rozopnutými nohavicami doma na gauči, priblížime vám, čo sa dialo počas sychravého večera v bratislavskom Randali.

 

Predskokana večera Tribulation na pódiu signalizovali najprv bannery so zakrádajúcim sa kostlivcom. Kým sa však na ňom zjavili mŕtvolne vyzerajúci hlavní aktéri, bedňáci dotvorili atmosféru a zapálili na oboch stranách pódia vonné tyčinky. Keď sa ich aróma uvoľnila do ovzdušia, odbila ôsma hodina a klub potemnel. Ako prvý sa zjavil Oscar Leander (ex-Deathstars), ktorý v kapele zasadol na bubenícku stoličku len minulý rok. Po ňom za tónov úvodnej skladby Lady Death z najnovšej dosky Down Below povyskakovali aj gitaristi Adam Zaars a Jonathan Hultén, pričom posledný prihrmel k mikrofónu s hlasným chrapotom „Bratislavaaa!“ spevák Johannes Andersson.

 

Už počas prvej skladby muselo byť každému jasné, že úvod večera sa bude niesť vo veľmi špecifickom a pochmúrnom duchu. Po otváracej skladbe sa Švédi vrátili k svojmu prelomovému albumu The Children Of The Night, aby sa po energických a úderných melódiách vnorili ešte hlbšie k svojim koreňom a predviedli aj dve viac blackmetalovo a živelnejšie orientované piesne z The Formulas Of Death. Zatiaľ čo gitarista Jonathan doslova poletoval po pódiu ako netopier, jeho záhadný náprotivok Adam (o ktorom sa v kuloároch šepká, že stále je alebo bol jedným z utajených členov fenoménu Ghost) sústredene hľadel do publika a headbangoval do rytmu spoločne so záhrobne znejúcim vokalistom. Za trištvrte hodinku Tribulation premiérovo odohrali vyvážene zostavený setlist a premenili Randal na temné podsvetie. Najviac priestoru však, pochopiteľne, dostali skladby z novej dosky, ktoré naživo vyzneli ešte temnejšie než zo samotnej nahrávky. To, že bola táto päťka pre turné dobrou voľbou, dosvedčoval aj celkom slušný počet ľudí, ktorí si ich šou nenechali ujsť.

 

Setlist: Lady Death, Melancholia, In The Dreams Of The Dead, Rånda, Ultra Silvam, Nightbound, The Lament, Strange Gateways Beckon


Po krátkej pauze a výmene bannerov sa klub naplnil a v rozradostenej nálade sa volalo po zvuku chladného vetra, ktorý ohlasoval nástup treskúcej fínskej zimy. Keďže sa Insomnium rozhodli rozdeliť svoj set na dve časti, v tej prvej sme si mohli vypočuť epickú štyridsaťminútovú skladbu Winter’s Gate bez jediného prerušenia. Večer tak najprv ovládli silne melancholické gitarové melódie a rýchle bicie, ktoré sa striedali s pokojnejšími pasážami, kedy aj mrazivo drsnému vokálu frontmana Niila Sevänena v akustických pasážach alternoval hosťujúci hlas Janiho Liimatainena (ex-Sonata Arctica).

 

Náladu poslednej dosky dotváralo aj osvetlenie a celú prvú časť setu bolo vidieť najmä siluety hudobníkov, keďže prevažne modré reflektory žiarili spoza nich. O to viac sa publikum mohlo sústrediť na živú formu povestnej zimnej brány. Zvuk celkom ušiel, no miestami sa zdalo, akoby rytmické gitary zneli len niekde v úzadí, čo skladbám (najmä v druhej polovici koncertu) uberalo na kráse. Vyvrcholenie celej nádhery však hučalo Randalom tak silno, až sa triasla zem. Po pokojnom závere a poetickom štvorverší „sing a quiet song to me, sing of spring and sing of sea, sing a silent song to me, sing of hope and sing of sleep“ svetlá zmenili odtieň na zelenú, hviezdičky nočnej oblohy z bední sa vyparili a všetko nanovo ožilo.

 

Čas neúprosne napredoval a keďže Insomnium, vzhľadom na dátum ich poslednej návštevy na Slovensku, zatiaľ neodohrali ani skladby z predošlého albumu Shadows Of The Dying Sun, všetci už netrpezlivo vyčkávali otváračku The Primeval Dark. Pod pódiom sa konečne všetci prebrali, čo si všimla aj samotná kapela. Počas nasledujúcej While We Sleep sa už headbangovalo o sto šesť, pričom ak niektorí aj počas tohto singla ešte stále nečinne postávali, gitarová Mortal Share prebudila bunky aj u hanblivcov. Za relatívne krátky čas rýchle tempo rozprúdilo menší circle pit. Fíni nevynechali ani obľúbené skladby Down With The SunWeather The Storm či Ephemeral. Na rozlúčku odohrali miernejšiu a spevavú The Promethean Song, ktorej v závere sekundovala Only One Who Waits.

 

Napriek tomu, že sa severskí muzikanti Insomnium snažili v Randali otvoriť zimnú bránu, vzhľadom na dátum ich návštevy sa im ju podarilo skôr zatvoriť.  Z organizačného hľadiska všetko išlo ako po masle. Žiadne zbytočné meškanie či technické poruchy, takže si organizátori môžu bez vrások zaznačiť do zoznamu ďalší vydarený večer. My ostatní len dúfajme, že sa u nás Insomnium budú môcť zastaviť aj častejšie ako o ďalších osem rokov a že nás podľa poslednej odohranej piesne nevyzývajú k trpezlivosti.

 

Setlist: Winter’s Gate, The Primeval Dark, While We Sleep, Mortal Share, Down With The Sun, Weather The Storm, Ephemeral, The Promethean Song, Only One Who Waits

 


Máme pre vás exkluzívne informácie o pripravovanom albume Insomnium, pretože sme sa v Bratislave zhovárali s gitaristom Markusom Vanhalom. Viac sa budete môcť dozvedieť prostredníctvom video rozhovoru, ktorý už čoskoro zverejníme na našom YouTube kanáli. Okrem neho sme sa však rozprávali aj s Jonathanom Hulténom z Tribulation, takže nás pozorne sledujte a my sa postaráme o to, aby ste neboli ukrátení o žiadne novinky.