Bratislavská kapela s medzinárodným zložením. Slovenský Motörhead. Práve tieto dve vety vo mne zažli plamienok zvedavosti voči kapele Z3. Keď som sa následne dočítal, že ich mottom je „Rýchlo a nahlas!“, voľba bola jasná. Ich počin Blackout som si ihneď musel vypočuť.

 

Poviete si – porovnávanie, škatuľkovanie. Aj ja som si to vravel, kým som si album nevypočul. Ale keď sa mi do uší začal tlačiť riff úvodnej My Game, nebolo pochýb, že ide o živelnú a energickú muziku. Navyše bicie od začiatku podporovali riff svojím vlastným šantením a do priamočiareho rytmu prešli až neskôr, čo ma veľmi potešilo. S nástupom spevu a predovšetkým počas refrénov už nebolo treba viac pochybovať. Nálepka slovenský Motörhead nie je ani prirovnávaním, ani škatuľkovaním. Je to obrovská pocta kapele, ktorá robí vlastnú a originálnu hudbu presne s tou energiou a srdcom, no zároveň s flegmatickým nadhľadom, ako to vedel azda iba Lemmy. Navlas rovnaké pocity som mal aj pri počúvaní titulnej BlackoutOre To Steel.

 

Na albume Blackout ale nájdete aj mnoho ďalšieho. Stamp CollectionThe Guy ponúkajú poslucháčovi značnú dávku tvrdšieho bluesu s miernym nádychom skladieb AC/DC, kým Drink All NightGoing To Blitz prekypujú rovnako pritvrdenými rock n' rollovými riffmi. A ostatné skladby oslovia prinajmenšom rovnako. Monster svojím úvodom s hutným zvukom basovej gitary, Fish svojou sviežosťou. Napriek tomu, že je v o niečo miernejšom tempe než iné skladby, sála z nej poriadna energia. Navyše jej refrén sa mi vďaka svojmu charakteru najviac vryl do pamäte už na prvé počutie. Jediný mínus tejto skladby je gitarový záver.

 

Páni dokázali v ostatných skladbách, že kompozične, aranžérsky aj muzikantsky majú na oveľa viac. Najväčším dôkazom tohto môjho tvrdenia sú gitarové sóla v Going To Blitz, My Game a Drink All Night. Do pamäte sa vám poriadne zavŕta aj riff z The Guy, ktorý hypnoticky plynie takmer celou skladbou a nedá vám pokoj ani hodiny po vypnutí prehrávača.


Spevom vám tento album často pripomenie Motörhead. No nie je to výhradne tak. Okrem skladby Monster, kde som sa so škrekľavým štýlom spevu akosi nezmieril, vás čaká mnoho pútavých melódií a aj čistý vokál. V piesňach Diddley BowDrink All Night znie hlas akoby cez megafón, čo do tohto typu hudby pekne pasuje. Kratučká Diddley Bow ma oslovila aj zmenou v koncepte. Chýba v nej totiž refrénová časť a práve to ju robí veľmi zaujímavou.

 

Keď to všetko zhrnieme, Blackout dostal veľmi pekný čierny priamočiary obal. Trochu mi v ňom ale chýbali texty. Pri tomto štýle spevu totiž nie je zreteľne rozumieť všetko, čo je odspievané. Keby nebol na obale zoznam skladieb, tak by som si doteraz spieval ,,hard to steel" namiesto ,,ore to steel". A ktovie, koľko ďalších pekných fráz ukrytých v textoch mi uniklo.

 

Na druhej strane je hudobne album veľmi vyvážený a všetky nástroje vynikajú presne tak, ako majú a tam, kde treba. Veľmi sa mi páči práca s bicími. Dávno som si nevšimol na albume takú hru s prechodmi. Treba uznať, že Z3 svoje motto dodržujú doslova. Desať skladieb na albume chlapci odohrajú ani nie za polhodinku, čo je dosť rýchlo. A už pri prvých tónoch riffu prvej skladby som si musel dať prehrávač hlasnejšie. Túto hudbu jednoducho nejde počúvať potichu.


Moje hodnotenie:

Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 1Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 2Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 3Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 4Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 5Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 6Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 7Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 8Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 9Aké je motto kapely Z3? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Linky:

FB kapely