Kvôli stanovenej večierke o desiatej hodine sa takmer celý festival odohrával za svetla a treba povedať, že aj v poriadnom teple. Niektorí sa možno báli nie práve najpriaznivejších predpovedí, no nakoniec sa všetko obrátilo k tomu najlepšiemu. Predsa len, je lepšie skandovať a spievať, keď na človeka pečie slnko, ako sa potápať v bahne. Sem-tam sa dali dokonca začuť aj tiché modlitby aspoň k troche dažďa, no nakoniec to boli upotené telá, dusno, prach Holešovického výstaviska, no najmä skvelá hudba a deň plný zážitkov. Či v skratke, Aerodrome festival v Prahe.  


Česká republika sa konečne dočkala vytúženého koncertu. Hlavným ťahákom celého dňa boli najmä chlapci z Huntington Beach v Kalifornii, Avenged Sevenfold, ktorých hudobné smerovanie sa s každým štúdiovým albumom mení. To ich však robí výnimočnými, okrem perfektných gitarových sól a duetov. Od metalcorových deciek z Kalifornie prešli k heavy metalovým velikánom, ktorých si mnohí dovoľujú označiť za Metallicu dnešnej doby.

Aby sme však neprešli na začiatku rovno k úplnému záveru, treba ísť poporiadku.

Ako prvá sa 17. júna niečo pred štvrtou hodinou poobede predstavila kapela Powerman 5000, s energickým spevákom Spider One. Tento blonďavý, rozskákaný chlapík je okrem iného aj mladším bratom Roba Zombieho, ktorý bol tiež súčasťou utorňajšieho Aerodrome festivalu. Kapela, ktorá funguje od roku 1991, prišla so skladbami ako Invade, Destroy, Repeate, How to be a Human či Bombshell. Powermani so siedmimi albumami na konte sa tak snažili prebudiť dav, ktorý sa ale väčšinou ešte iba osviežoval studeným pivom niekde v tieni stánkov s občerstvením.  

Po nich však na rad prišla jediná česká kapela Aerodromu, a to konkrétne Hentai Corporation. Už v prvom momente, keď spevák Radek Škarohlíd vyšiel na pódium s fľaškou alkoholu v ruke, bolo jasné aj tým, ktorí ich vôbec nepoznali, že ich vystúpenie bude jedna obrovská show. Mix úchylnosti, kontroverzie a všetkých možných štýlov vrátane jazzu a grind coru, sa niektorým neprijímal príliš ľahko. Ako náhrada legendárnych Megadeth títo českí šialenci priveľmi neuspeli, no väčšina dokázala oceniť zaujímavú a nevšednú farbu hlasu speváka. Spolu s ním na konštrukciu stagu vyliezla aj náladu davu, ktorá sa odzrkadlila najmä pri vystúpení prvej hviezdy festivalu, Roba Zombieho.

Dragula, Living Dead Girl, Never Gonna Stop (The Red, Red Kroovy)... Tvorba hudobníkov zamaskovaných od hlavy po päty sa možno môže zdať rovnaká, no skvelý vizuálny prejav a najmä charizma Roba Zombieho to všetko predbehla míľovým krokom. Industriálny metal v podaní tohto dredatého speváka bol zmenou od šialeností Hentai Corporation, a rozhodne k lepšiemu. A či už to bola obrovská gorila, ktorá sa im týčila nad hlavami, alebo stojany na mikrofóny v tvare dlhoprstého Drakulu, alebo Rob, ktorý sa popremával po zábradlí oddeľujúcom prvý rad a s fanúšikmi posilnil už aj tak pevné puto, napriek podobným hudobným kúskom to všetko vyústilo do neutíchajúcej skvelej nálady. A tú mohli vylepšiť už len Limp Bizkit a Avenged Sevenfold.

Legendárni nu-metalisti však napriek obrovským ováciám, ktoré si vyslúžili od skalopevných fanúšikov a rozburácaného publika, pôsobili akosi unavene a unudene. Ponúkli nám síce na čierno namazaného gitaristu Wesa Borlanda v latexe a ich najväčšie hity, medzi ktorými nechýbali My Generation, My Way či Cold Cobra, možno ak v ich utorňajšom setliste prehliadneme neprítomnosť Behind Blue Eyes, no aj napriek vtipom speváka sa zdalo, že boli radi, keď nakoniec zliezli z pódia. To však neznamená, že by to dav priveľmi zaregistroval. Ich vystúpenie spôsobilo ešte väčšie dusno, teplo, rozvírený prach a neuveriteľne hustú a silnú náladu s nadšením, ktoré by sa dali naberať lyžicou.  

No po nich už nasledoval ten najväčší ťahák festivalu, Avenged Sevenfold. Do Prahy prišli po ôsmych rokoch, kedy ešte ako mladí fagani robili predkapelu Guns NRoses spolu so Sebastianom Bachom v Sazka Aréne. Preto sa netreba vôbec čudovať tomu, ako ich fanúšikovia privítali s otvorenou náručou. Neboli to ale iba Česi, no taktiež Slováci a Maďari. Veď napokon, títo kalifornskí metalisti do okolia príliš často nechodia. Naposledy to bola Viedeň, v novembri minulého roka a predtým dlho, dlho nič. No ak máme hovoriť o tom, či čakanie stálo za to, odpoveď je rozhodne áno.  

DVD z koncertov, ktoré sa natáčalo aj v Prahe, a ktoré má vyjsť v decembri, bude skvelou spomienkou. Avenged Sevenfold nám ponúkli dokonalú show, plnú pyrotechniky a výbuchov, doplnenú o songy, ktoré sa tak často po ich poslednom albume Hail to the King na live koncertoch nepočujú. Ako obyčajne svoj koncert otvorili so skladbou Shepherd of Fire, po nej nasledovala Welcome to the Family z predošlého albumu Nightmare, ktorý bol venovaný ich zosnulému bubeníkovi a najlepšiemu priateľovi, Jimmymu „The Rev“ Sullivanovi. Skandovanie davu „A Little Piece of Heaven“ bolo taktiež vyslyšané a o túto skladbu doplnili už aj tak dokonalý setlist, kde nechýbali Nightmare, dojemná So Far Away, Buried Alive, Hail to the King, Bat Country či Unholy Confessions.  

Na počesť ich vystúpenia v Prahe po dlhých rokoch sa s nami M. Shadows podelil okrem svojho dokonalého hlasu aj o zaujímavý príbeh o The Revovi, ktorý ale podľa jeho vlastných slov bol ukrátený o skutočnosti, ktoré si radšej chlapci nechajú pre seba. Možno že o ďalších pár rokov sa dočkáme aj necenzurovanej verzie. No nejde tak ani o nadšenie z toho, že boli znova na mieste, ktoré im mnohé pripomínalo, ale najmä o to, ako ich dav privítal a nechcel pustiť. Na ich tvárach bolo vidno nadšenie a dojatie, skutočnú radosť s prísľubom, že sa znova čoskoro vrátia. A snáď to nebudú len prázdne slová a my sa dočkáme ďalšieho podobne epického vystúpenia.  

Aerodrome sa však vôbec nekončí. Toto bol len začiatok, ktorý organizátori a najmä kapely odštartovali skutočne bravúrne. O niekoľko dní sa môžeme tešiť na pokračovanie v znamení Alice in Chains, Children of Bodom a najmä legendárnej Metallici, a tak aj na ďalší fenomenálny zážitok.