Logo
30 rokov zúrivosti: Rage - 12.10. - Randal Club

30 rokov zúrivosti: Rage - 12.10. - Randal Club

Hoci je nedeľa na koncerty trošku netradičný deň, heavy metal si nevyberá a ak máš ešte k tomu dobrého šéfa v robote, ktorý za tie roky nadobudol pochopenie pre tvoje koncertné úlety, a schváli ti dovolenku na pondelok voľno, tak z nedele sa stáva sobota a vlastne nič sa nedeje. Ruka so špicatým náramkom a vztýčeným paroháčom a aj tá druhá so vztýčeným pollitrom môžu ísť veselo hore - na počesť tridsiatych narodenín nemeckej legendy Rage ... 
Po zhliadnutí zopár show behom posledných rokov, počas ktorých kapela striedavo hrala s doprovodom Lingua Mortis Orchestra alebo len v čisto metalovom prevedení, záležalo na tom, o aké turné (na podporu akého albumu alebo výročia) šlo, no vždy to bolo pre pomerne veľké publikum ... Trochu som pochyboval, či by pre kapelu formátu Rage nebolo lepšie umiestnenie do MMC. Po tom, ako som mal problém ten jeden voľný vstup, čo mi ostal, vôbec niekomu dať zadarmo, som sa sám so sebou jednoznačne zhodol na tom, že v našich slovenských pomeroch ´išiel by som na koncert, ale mám 15 dôvodov, prečo nejdem´ im bude úplne bohato stačiť Randal. A stačil. Vždy lepšie pôsobí koncert pre slušne zaplnený menší klub ako koncert pre mizerne zaplnenú, o trošku väčšiu halu, darmo, psychológia platí na každom kroku a v každom odvetví - aj v rock´n´rolle.


Radšej ale už poďme k samotnej muzike – predkapely, jedna aj druhá, ako dobre povedal Ifčo, hrali univerzálny metal, povedané po mojom – tuctové, absolútne tuctové, takých kapiel bez svojho xichtu a originality sú na svete hádam milióny, a tak radšej už dám priestor hviezde večera – Rage. Oslávenci zvolili pre svoj set (aspoň teda pre mňa) netradičnú dramaturgiu a poradie – netvárme sa v dnešnej dobe internetu a všetkých vymožeností, že nevieme už dopredu, čo sa bude na turné zhruba hrať a ako to bude vyzerať. Napriek veškerej informovanosti ma zaradenie akustickej časti na začiatok - ešte pred metalovú časť show - celkom prekvapilo, čakal som skôr scenár typu ´vytiahneme riadny vypalovák na úvod, potom fanúšikov k bodu varu privedieme zopár megaúspešnými hitovkami z posledných albumov, potom príde na rad nejaký historický kúsok, prvý hosť, druhý a po ňom aj tretí hosť a acoustic show príde tak voľakedy po polovici koncertu, potom sa naspäť zapojíme do zásuvky a dorazíme ich, prídavok si vypýtajú tí naši fans velice radi aj sami´.

Očakávania sa zmenili, keď sa na pódiu zjavili dve stoličky navyše okrem tej bubeníckej a krátko nato na ne zasadli Peavy s Viktorom, André sa usadil na tú svoju malú za bicie a na posilnenie mančaftu zobrali ešte na perkusie nejakého člena predkapely. Odpusťte mi, neviem, ako sa volal, len si tam tak buchotal do rytmu a škeril sa. Peavy zahlásil, že ako warm-up začíname akustickým setom. Tak sa teda rozcvičili – bolo to super, vždy som si chcel vychutnať nejaký dobrý unplugged koncertík, a tento bol naozaj vydarený. Keď máte v kapele gitarového - dovolím si povedať virtuóza ako Viktor Smolski, tak je isté, že to bude mať aj úroveň aj kultúru. Jeho pravačka aj ľavačka s ľahkosťou uhrali to, na čo by väčšina kapiel potrebovala dve gitary – v unplugged verzii pekné farebné akordy a aj samotné jednotlivé následnosti tónov cinkali do priestoru so zvukom ozveny a behom nasledujúcich pár chvíľ, po výmene akustickej za elektrickú gitaru, jeho riffy, vyhrávky a parádne sóla rozkopali všetkým náhodne okolostojacim ich zadky na malé kúsky. Samozrejme, nech nevychvaľujem len Viktora, obrovský nadčlovek Peavy so svojou basou a jednoznačne rozpoznateľným vokálom (v dnešnej dobe, prepchatej podobne znejúcimi vokálmi a kapelami, si to cením) boli v ten večer tiež vo forme a André si išiel to svoje, išiel si to dobre - aj keď podľa mňa na úroveň, jedinečný a nápaditý štýl Mika Terranu zatiaľ ešte nedospel (koncert to samozrejme nijako nepokazilo).

Rage, ako jedna z mála kapiel, si najväčšiu popularitu paradoxne nezískala svojimi ´starými albumami´ ešte z 80tych rokov (kapela vtedy ešte hľadala svoju tvár a typický prejav medzi tým množstvom nemeckých heavy/power/speed metalových kapiel), ale práve naopak, na vrchol sa dostala až cca po roku 2000. Albumy z tejto doby sú fanúšikom evidentne najbližšie, a tomu bol prispôsobený aj setlist – najviac zastúpené boli albumy Soundchaser a Unity, zvyšok tvoril prierez tiež celkom úspešnými 90tymi rokmi a obdobia po roku 2000. A keďže sa oslavoval historický míľnik 30 rokov, tak pridali aj zopár prehistorických kúskov ešte z 80tych rokov. Pri tak rozsiahlom repertoári, aký majú Peavy a spol. k dispozícii, sa veru ťažko muselo vyberať, a to ešte sa im podarilo aj zakomponovať do jamu na konci svojej hymny Higher Than The Sky aj sólo z Another Brick In The Wall a úryvok ze Eye Of The Tiger, a jedno miesto v prídavku vyhradili aj mixu úryvkov od Judas Priest, Iron Maiden, Pantery, Ozzyho a Twisted Sister.

Jednoducho rock´n´roll, ako sa patrí – na svoje si počas asi dvojhodinového setu, myslím, prišiel každý, fanúšikovia urobili kapele ako spätnú väzbu na ich výkon a nasadenie celkom slušnú atmosféru, zvukár urobil celkom slušný zvuk a barmanka urobila do pohára celkom slušné pivo, takže veľmi spokojne hodnotím koncert ako jeden z mnohých výborných.

Ladies and motherfuckers, podporujme scénu, nech nám sem dobré kapelky chodia aj naďalej, veľa pekných zážitkov pri koncerte práve tej vašej obľúbenej praje zase raz Bob.
Ešte sľúbený setlist, aby ten, kto nebol, vedel, o čo prišiel:

Acoustic Set:
Into The Light / Medley
Feel My Pain
Beauty /  Turn The Page
Empty Hollow

Metal:

Intro + Carved In Stone
Sent By The Devil
War Of Worlds
Great Old Ones
Enough Is Enough
Invisible Horizons
Down
Unity + Viktor Guitar Solo
Missing Link
Forever Dead
Straight To Hell
Don´t Fear The Winter
Higher Than The Sky
-----------------------------------
Set This World On Fire
Soundchaser

Prečítaj si ďalšie naše články

Reakcie rockerov

  1. Zareaguj ako prvý....

Tvoja reakcia

© rocker.sk
30 rokov zúrivosti: Rage - 12.10. - Randal Club - ROCKER.SK
Logo
30 rokov zúrivosti: Rage - 12.10. - Randal Club

30 rokov zúrivosti: Rage - 12.10. - Randal Club

Hoci je nedeľa na koncerty trošku netradičný deň, heavy metal si nevyberá a ak máš ešte k tomu dobrého šéfa v robote, ktorý za tie roky nadobudol pochopenie pre tvoje koncertné úlety, a schváli ti dovolenku na pondelok voľno, tak z nedele sa stáva sobota a vlastne nič sa nedeje. Ruka so špicatým náramkom a vztýčeným paroháčom a aj tá druhá so vztýčeným pollitrom môžu ísť veselo hore - na počesť tridsiatych narodenín nemeckej legendy Rage ... 
Po zhliadnutí zopár show behom posledných rokov, počas ktorých kapela striedavo hrala s doprovodom Lingua Mortis Orchestra alebo len v čisto metalovom prevedení, záležalo na tom, o aké turné (na podporu akého albumu alebo výročia) šlo, no vždy to bolo pre pomerne veľké publikum ... Trochu som pochyboval, či by pre kapelu formátu Rage nebolo lepšie umiestnenie do MMC. Po tom, ako som mal problém ten jeden voľný vstup, čo mi ostal, vôbec niekomu dať zadarmo, som sa sám so sebou jednoznačne zhodol na tom, že v našich slovenských pomeroch ´išiel by som na koncert, ale mám 15 dôvodov, prečo nejdem´ im bude úplne bohato stačiť Randal. A stačil. Vždy lepšie pôsobí koncert pre slušne zaplnený menší klub ako koncert pre mizerne zaplnenú, o trošku väčšiu halu, darmo, psychológia platí na každom kroku a v každom odvetví - aj v rock´n´rolle.


Radšej ale už poďme k samotnej muzike – predkapely, jedna aj druhá, ako dobre povedal Ifčo, hrali univerzálny metal, povedané po mojom – tuctové, absolútne tuctové, takých kapiel bez svojho xichtu a originality sú na svete hádam milióny, a tak radšej už dám priestor hviezde večera – Rage. Oslávenci zvolili pre svoj set (aspoň teda pre mňa) netradičnú dramaturgiu a poradie – netvárme sa v dnešnej dobe internetu a všetkých vymožeností, že nevieme už dopredu, čo sa bude na turné zhruba hrať a ako to bude vyzerať. Napriek veškerej informovanosti ma zaradenie akustickej časti na začiatok - ešte pred metalovú časť show - celkom prekvapilo, čakal som skôr scenár typu ´vytiahneme riadny vypalovák na úvod, potom fanúšikov k bodu varu privedieme zopár megaúspešnými hitovkami z posledných albumov, potom príde na rad nejaký historický kúsok, prvý hosť, druhý a po ňom aj tretí hosť a acoustic show príde tak voľakedy po polovici koncertu, potom sa naspäť zapojíme do zásuvky a dorazíme ich, prídavok si vypýtajú tí naši fans velice radi aj sami´.

Očakávania sa zmenili, keď sa na pódiu zjavili dve stoličky navyše okrem tej bubeníckej a krátko nato na ne zasadli Peavy s Viktorom, André sa usadil na tú svoju malú za bicie a na posilnenie mančaftu zobrali ešte na perkusie nejakého člena predkapely. Odpusťte mi, neviem, ako sa volal, len si tam tak buchotal do rytmu a škeril sa. Peavy zahlásil, že ako warm-up začíname akustickým setom. Tak sa teda rozcvičili – bolo to super, vždy som si chcel vychutnať nejaký dobrý unplugged koncertík, a tento bol naozaj vydarený. Keď máte v kapele gitarového - dovolím si povedať virtuóza ako Viktor Smolski, tak je isté, že to bude mať aj úroveň aj kultúru. Jeho pravačka aj ľavačka s ľahkosťou uhrali to, na čo by väčšina kapiel potrebovala dve gitary – v unplugged verzii pekné farebné akordy a aj samotné jednotlivé následnosti tónov cinkali do priestoru so zvukom ozveny a behom nasledujúcich pár chvíľ, po výmene akustickej za elektrickú gitaru, jeho riffy, vyhrávky a parádne sóla rozkopali všetkým náhodne okolostojacim ich zadky na malé kúsky. Samozrejme, nech nevychvaľujem len Viktora, obrovský nadčlovek Peavy so svojou basou a jednoznačne rozpoznateľným vokálom (v dnešnej dobe, prepchatej podobne znejúcimi vokálmi a kapelami, si to cením) boli v ten večer tiež vo forme a André si išiel to svoje, išiel si to dobre - aj keď podľa mňa na úroveň, jedinečný a nápaditý štýl Mika Terranu zatiaľ ešte nedospel (koncert to samozrejme nijako nepokazilo).

Rage, ako jedna z mála kapiel, si najväčšiu popularitu paradoxne nezískala svojimi ´starými albumami´ ešte z 80tych rokov (kapela vtedy ešte hľadala svoju tvár a typický prejav medzi tým množstvom nemeckých heavy/power/speed metalových kapiel), ale práve naopak, na vrchol sa dostala až cca po roku 2000. Albumy z tejto doby sú fanúšikom evidentne najbližšie, a tomu bol prispôsobený aj setlist – najviac zastúpené boli albumy Soundchaser a Unity, zvyšok tvoril prierez tiež celkom úspešnými 90tymi rokmi a obdobia po roku 2000. A keďže sa oslavoval historický míľnik 30 rokov, tak pridali aj zopár prehistorických kúskov ešte z 80tych rokov. Pri tak rozsiahlom repertoári, aký majú Peavy a spol. k dispozícii, sa veru ťažko muselo vyberať, a to ešte sa im podarilo aj zakomponovať do jamu na konci svojej hymny Higher Than The Sky aj sólo z Another Brick In The Wall a úryvok ze Eye Of The Tiger, a jedno miesto v prídavku vyhradili aj mixu úryvkov od Judas Priest, Iron Maiden, Pantery, Ozzyho a Twisted Sister.

Jednoducho rock´n´roll, ako sa patrí – na svoje si počas asi dvojhodinového setu, myslím, prišiel každý, fanúšikovia urobili kapele ako spätnú väzbu na ich výkon a nasadenie celkom slušnú atmosféru, zvukár urobil celkom slušný zvuk a barmanka urobila do pohára celkom slušné pivo, takže veľmi spokojne hodnotím koncert ako jeden z mnohých výborných.

Ladies and motherfuckers, podporujme scénu, nech nám sem dobré kapelky chodia aj naďalej, veľa pekných zážitkov pri koncerte práve tej vašej obľúbenej praje zase raz Bob.
Ešte sľúbený setlist, aby ten, kto nebol, vedel, o čo prišiel:

Acoustic Set:
Into The Light / Medley
Feel My Pain
Beauty /  Turn The Page
Empty Hollow

Metal:

Intro + Carved In Stone
Sent By The Devil
War Of Worlds
Great Old Ones
Enough Is Enough
Invisible Horizons
Down
Unity + Viktor Guitar Solo
Missing Link
Forever Dead
Straight To Hell
Don´t Fear The Winter
Higher Than The Sky
-----------------------------------
Set This World On Fire
Soundchaser

Prečítaj si ďalšie naše články

Reakcie rockerov

  1. Zareaguj ako prvý....

Tvoja reakcia

© rocker.sk