Od založenia prvého štátu, ktorého sme boli súčasťou, uplynulo 28. októbra 2018 rovných a okrúhlych sto rokov. Narodil som sa v Československu, cítil som sa Slovákom aj Čechoslovákom a rozdelenie mi prišlo, aj preto, že som mal v Čechách rodinu a bývalých spolužiakov, také... Nasilu. Odhliadnuc od skutočnosti, že neprebehlo žiadne referendum a delenie bolo aké bolo, museli sme si zvyknúť. Zvyknúť na to, že pri ceste do Čiech si treba vymeniť peniaze,či pretrpieť colnú kontrolu. Čas je na zvykanie najlepší lekár a čím viac rokov od rozdelenie ubehlo, tým viac som si zvykal. No aj po toľkých rokoch sa pri počúvaní českej hymny pristihnem, ako po pauze očakávam „Nad Tatrou sa blýska...“.

 

Ale dosť bolo „politiky“. Pozrime sa letmo na to, čo nám tých sto rokov prinieslo v rockovej hudbe najprv jedného a potom dvoch štátov. Letmo preto, lebo je bez šance dostať do jedného článku všetkých kvalitných hudobníkov, ktorí písali históriu československej hudby a formovali nejeden hudobný vkus.

 

Z tých mladších časov spoločnej republiky by som spomenul možno nie rockera, ale v súčasnom ponímaní hotovú superstar Františka Krištofa Veselého. Po ňom by som dal ďalší posun v čase do bigbítových šesťdesiatok. Myslím, že nebyť zriadenia, ktoré muzikantom pristrihovalo krídla, chuť a vlasy, mohli niektoré skupiny smelo konkurovať tým západným. Pod vplyvom The Beatles, The Rolling Stones a iných rástli kapely ako huby po daždi. Aj keď uvedený zoznam môže vyzerať dlhý, naozaj ide len o časť vtedy populárnych skupín, ktoré môžeme smelo označiť za zakladateľov československej rockovej scény - Soulmen, The Buttons, Framus Five, Prúdy, Rebels, Olympic, Blue Effect, Matadors, The Players... Za prelomovú platňu toho obdobia by sme mohli označil Zvoňte zvonky skupiny Prúdy (v zostave Pavol Hammel, Marián Varga, Fedor Frešo, Peter Saller, Vlado Mallý).


spustiť videospustiť video

Prelom šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov symbolizujú pohyby od Prúdov smerom k novovzniknutým Collegium Musicum, ale aj výraznejšie presadzovanie „strednoprúdových“ kapiel. Išlo síce o mainstreamové skupiny, no aj v nich bolo veľa kvalitných muzikantov. V Čechách zažiarila kométa s nezameniteľným hlasom Jiří Schelinger, na Slovensku bolo čoraz viac počuť o Moduse. Ten bol doslova liahňou hudobníkov, ktorí sa neskôr vydali vlastnou cestou. Okrem hudby pre masy sa občas objavili rockovejšie zamerané kapely (Fermata, Katapult, Abraxas, Pražský výběr...).

  

No a konečne s príchodom osemdesiatych rokov sa aj u nás začínajú objavovať kapely tvrdšieho, nielen heavymetalového razenia. V Čechách, keďže tam metalovým kapelám kvitli ruže viac, sa dali vidieť a počuť takmer všade. Dokonca tam existovalo aj niečo také, čo by na Slovensku nemalo šancu - metalové zábavy. Hlavným priekopníkom štýlu sa stala skupina Citron, ale nemenej známe boli aj zoskupenia Arakain, Turbo či Vitacit. Na Slovensku to bol Greksov a Šebanov Demikát a hlavne Tublatanka. Dodnes si pamätám ten šok, keď som videl v televíznom Triangli trio chalanov oblečených v krojoch, hrajúcich na tú dobu tvrdý rock. V Čechách sa značne pritvrdzovalo (Törr, Root) alebo pribúdali kapely hrajúce rôzne iné štýly (Stromboli, Tři sestry, Visací zámek), u nás sme boli radi za každú gitaru (Zóna A). No a zabúdať netreba ani na ženské hlasy. Od susedov tu máme dodnes spievajúcu Tanju, kým „naša“ Mirka Brezovská so spevom skončila. Televízia pomohla aj ďalším kapelám: Money Factor, Kern, Makar Čudra, Tango, Dereš.

spustiť videospustiť video

Prelom desaťročí priniesol vznik nových skupín alebo komerčnejšie prerazenie dovtedy lokálnych klubových kapiel (Kabát, Motorband). Niektoré vznikli delením iných, niektoré po rozpadoch či nútených odchodoch (Kreyson, Slobodná Európa, Wanastovi Vjecy, Alkehol). Porevolučné obdobie prialo aj novým štýlom a skupinám, ktoré sa stali oživením domácej scény. Hex svojím prvým indierockovým albumom, Gladiator, ktorý sa ešte ako trashmetalová kapela objavovala vo vysielaní hudobných televízií MTV či VIVA (kým nezačal ich prerod na grungeovú a neskôr poprockovú skupinu) alebo česká svieža crossoverová kapela Walk Choc Ice. A zabudnúť nesmieme ani na Horkýže Slíže, ktorí dodnes vypredávajú koncerty na oboch stranách rieky Moravy.

spustiť videospustiť video

Počas tejto dekády prišlo aj k rozdeleniu Československa a aj hudba a všetko okolo nej sa začalo uberať inými smermi. Smola pre Slovensko, že u nás k horšiemu. V tomto období sa na vlnu popularity dostáva world music. Čechomor v Čechách vypredáva haly a u nás, azda najlepší predstaviteľ štýlu, skupina Arzén (ktorá je o cca päť rokov staršia ako Čechomor), si plné hľadiská užíva len na festivaloch. A keď už spomínam festivaly, skúste zrátať, koľko ich máme my a koľko ČR. Nemusíme počítať všelijaké multižánrové alebo lokálne, stačia len tie väčšie metalové.

Česko: Masters Of Rock, Brutal Assault, Rock Heart, Winter Masters Of Rock, Obscene Extreme, Metalfest Open Air, Ostrava v plamenech.

Slovensko: Rock pod Kameňom, Gothoom (bez urážky, Topfest medzi ne už dávno počítať nemôžem).

Ďalším rozdielom viditeľným od rozpadu republiky je návštevnosť na koncertoch. Nielen, že nás svetové hviezdy obchádzajú, ale, ak aj raz za čas prídu, organizátor tŕpne do poslednej chvíle, či bude aspoň na nule. A radšej sa už vôbec nejdem rozpisovať o klubových akciách.

 

V novom miléniu sa nikto nejako extrémne neprejavil. Mladí nemajú tú vytrvalosť, akú mali generácie pred nimi, čiže aj keď sú nástroje a technika dostupnejšie, chýba odhodlanie, odriekanie a hodiny driny. Nádeje vkladám do Korben Dallas alebo do mladých kapiel Aces, Stroy, alebo (a tým sa kruh uzatvára) do československej skupiny John Wolfhooker.

spustiť videospustiť video