Väčšina rockerov či metalistov už určite počula o vydavateľstve Napalm Records, ktoré má pod svojimi krídlami aj také kapely ako Alter Bridge, Korpiklaani, Moonspell, Powerwolf, Delain a množstvo ďalších. Vydavateľstvo nemá na starosti len vydanie týchto albumov, ale aj to, aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí. A vtedy prichádza „na scénu“ CLAUDIA STEINLECHNER, ktorá je vedúcou tímu propagácie.

 

Claudia začala pre Napalm Records pracovať vo svojich 21 rokoch. V súčasnosti má 26 rokov a z Berlína riadi svoj tím a PR svetovo známym kapelám. My sme sa jej preto opýtali, ako to vlastne pri nastavovaní marketingovej stratégie v Napalm Records vyzerá, ako sa vypracovala až do vedúcej pozície, ale aj aké je postavenie žien v hudobnom priemysle.  

 

Rozhovor s Claudiou je pokračovaním seriálu #Zo zákulisia, v ktorom sa zameriavame na ľudí, ktorí stoja v pozadí za kapelami a aj vďaka nim celá mašinéria rockového biznisu funguje. Začali sme novinárom Danom Sywalom, pokračovali s fotografkou Katkou Benzovou, rad prišiel aj na výrobcu gitár Dominika Barbuščáka a nasledovať budú producenti, manažéri, ale aj technici, zvukári a mnohí ďalší.

 

V Napalm Records pracuješ ako Head of Promotion (Vedúca propagácie/reklamy). Čo spadá pod tvoje kompetencie?

Dohliadam na reklamné oddelenie a riadim všetkých interných a externých publicistov. V Berlíne sme traja publicisti a po celom svete máme viacero externých publicistov. Sme skvelý tím, takže v našom oddelení je prekvitajúce pracovné prostredie. Tiež sa starám o úžasné vydania (albumov či singlov, pozn.) ako napríklad  The Smashing Pumpkins, Hoobastank, OOMPH!, Powerwolf, Jinjer.

 

V tomto vydavateľstve si pred piatimi rokmi začínala ako asistentka. Čo bola tvoja prvotná motivácia, kvôli ktorej si začala pre Napalm Records pracovať? Vtedy si ešte študovala na univerzite. Aký bol tvoj odbor?

Predtým, ako som sa pridala k Napalmu, pracovala som ako asistentka na festivale a v rádiu v Rakúsku. Na univerzite som študovala muzikológiu, čo je zvláštny mix hudby, médií a kultúry. Veľmi teoretický. Ale, našťastie, ma moji rodičia poslali do hudobnej školy, aby som hrala na klavír, gitaru a chodila na hodiny spevu, od kedy som bola dieťa. Absolútne som to zbožňovala! Popri magisterskom štúdiu som si spravila pár hodín navyše z mediálnej komunikácie. Keďže som toho stále nemala dosť, ako by si niekto mohol myslieť, rok predtým, ako som sa presťahovala do Berlína, som študovala medzinárodný marketing a obchodný manažment.

 

Bolo zložité prepracovať sa z asistentky do vedúcej pozície?

Zbožňovala som moju prácu od úplného začiatku. Vždy som bola veľmi nadšená z našich vydaní a vypracovala som sa. Samozrejme, máš svoje vzostupy a pády a občas trochu zápasíš so svojou minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Ale myslím si, že to je normálne. Vždy sa snažím o dokonalosť, čo môže byť niekedy stresujúce, pretože nič nie je dokonalé. Vedúca pozícia si vyžaduje skôr starať sa o celý tím, než len byť jeho malou časťou. Tiež ste konfrontovaní vidieť „celých 360 stupňov“, nielen svoj súčasný projekt. Samozrejme, je to oveľa viac zodpovednosti a oveľa viac starostí, ale naozaj to zbožňujem, pretože sme skvelý tím.

 

Na pozícii vedúcej propagácie si zatiaľ asi jeden rok. Je toto tvoja vysnívaná práca? Vieš si predstaviť robiť to až do konca života?

Mám toho toľko, čo sa ešte naučiť a čo ešte urobiť. Neviem sa dočkať všetkého, čo ma čaká za rohom a čo príde!

 

Čo je na tvojej práci najťažšie? A čo zase, naopak, najlepšie?

Neviem vybrať konkrétne najťažšiu časť, pretože sa mi všeobecne páči široké spektrum tejto práce. Jasné, že niektoré veci máš radšej ako iné. Napríklad nie som zrovna veľký fanúšik písania tlačových správ, pretože táto úloha zaberá veľa času, ale musí sa to urobiť. Na druhej strane, naozaj rada sa stretávam s kapelami, s ktorými pracujem a lepšie ich spoznávam. A zbožňujem prípravu tlačových podujatí, a chodenie na „tlačové zájazdy“ po Európe.


Robíš PR pre kapely, ako si spomínala, Powerwolf, Alter Bridge, The Smashing Pumpkins a ďalšie. Ako si sa dostala práve k nim? Vybrala si si ich sama alebo ti boli nejako pridelené?

Je to rôzne. Keď dostaneme informáciu, že sme podpísali zmluvu s novou kapelou alebo sa chystá vydanie albumu, vždy skontrolujeme plán vydania a všetko naplánujeme. Napríklad Jinjer som si vybrala hneď na začiatku a od vtedy s nimi pracujem, iní sú priradení k publicistom podľa času, skúseností a iných faktorov. Vždy sa snažíme vybrať si na spoluprácu s PR tímom naše obľúbené kapely. Keďže však máme na zozname toľko skvelých umelcov, nie je to také zložité, no niekedy to môže byť ošemetné, keď chce každý pracovať na jednom špeciálnom vydaní. Ale vždy sme sa nejako dohodli. Takže som si istá, že toto je najdôležitejšie, keďže máš byť súčasťou celého realizačného tímu a musíš byť pre to zapálený. Nič nepáli tak ako Napalm, nie?

 

S týmito kapelami sa stretávaš aj pravidelne alebo im robíš PR bez toho, aby ste sa stretli? Keď ty si v Berlíne a oni napríklad v USA.

Naši umelci sú z celého sveta. Našťastie, pre nás v Berlíne je jednoduché stretnúť sa s kapelami, pretože väčšina turné ide cez Berlín alebo iné nemecké mestá. Takže je skvelá príležitosť stretnúť naše kapely na turné alebo na letných festivaloch. Je fantastické stretnúť ich skôr osobne ako „byť“ len e-mail alebo hlas v telefóne. Sú ale aj kapely, ktoré som ešte nestretla osobne, ale to je len pár výnimiek a aj tak sme v úzkom kontakte s tímom.

 

Ako prebieha proces nastavenia propagácie pre kapelu? Napríklad keď kapela vydáva nový album. Kto rozhodne, akú zvolíte marketingovú stratégiu, ktoré médiá budú s kapelou robiť rozhovor a podobne?

Je to úzka spolupráca medzi vydavateľstvom a jeho oddeleniami (distribúcia, produktový manažment, nábor, marketing a propagácia) a medzi manažmentom a kapelou. Líši sa to od albumu k albumu v závislosti od zamerania, čo sa týka žánru, územia a podobne. Preto pracujeme s nespočetným množstvom mediálnych partnerov v tlači, online priestore, rádiu a televízii po celom svete. Určite sa to nikdy neznudí.

 

Ľudia pracujúci (nielen) v oblasti marketingu a žurnalistiky mávajú často „chorobu z povolania“. Stáva sa to aj tebe, že sa pozrieš na nejakú kapelu a napadne ti, že si nerobí marketing dobre? Aké najčastejšie chyby robia kapely so svojím marketingom?

Vždy je čo zlepšovať, nie? Nie je to o hľadaní chýb, ale o hľadaní spôsobov na optimalizáciu a ako dostať z kapely, albumu či produktu to najlepšie. Keď sa bavíme o marketingu, je to o hľadaní najlepších príležitostí ako marketingového mixu. Nemôžeš povedať, že tlač je mŕtva, keď pracuješ v heavymetalovom hudobnom priemysle a je to cieľová skupina. Na druhej strane, v súčasnosti nemôžeš vylúčiť online/sociálne siete/influencerov, je to potrebné bez ohľadu na to, že je vaša hudba určená pre oldschoolových fanúšikov heavy metalu.

 

Napalm Records má kancelárie v Rakúsku a Nemecku. Čo myslíš, je šanca, že by raz bola otvorená kancelária aj na Slovensku?

Máme kancelárie v Berlíne a New Yorku. Rakúsko ostáva naším hlavným sídlom s tímom pre objednávky a sklad. Mám pocit, že ohľadne umiestnenia našich kancelárií sme dobre organizovaní. Ale ktovie, čo raz príde.

 

Čo musí urobiť slovenská kapela, aby mala šancu dostať sa pod Napalm Records?

To sa musíš opýtať A&R (náborového) tímu. Považujem sa za šťastnú, že som súčasťou tímu marketingu a propagácie, pretože nikdy nemusím riešiť podpisovanie zmlúv a podobné veci.

 

Ty si ešte celkom mladá baba a už vo významnej úlohe vo vydavateľstve. Čo myslíš, aká je pozícia žien v hudobnom biznise? Je pre ne jednoduché dostať sa na vyššie miesta? Predsa len je hudobný priemysel všeobecne vnímaný ako „mužský svet“.

Toto je moja obľúbená otázka! My, ženy, sme vždy vnímané skôr ako sladké malé dievčatá než ako tvrdo pracujúce ženy. Ale v skutočnosti je toľko fantastických tvrdo pracujúcich a osvedčených žien v tomto odvetví, ktoré si vážim a vzhliadam k nim. Pracujem v hudobnom biznise zatiaľ 5 rokov, vypracovala som sa z asistentky na vedúcu propagácie s vedením môjho vlastného tímu, a to mám len 26 rokov. Nie je to o tom byť tým sladkým malým dievčatkom, ktorým sme pravdepodobne všetky v určitom bode a pred rokmi boli. Je to o prekonaní tohto „syndrómu malého dievčatka“ a staní sa silnou tvrdo pracujúcou ženou! Pokiaľ miluješ to, čo robíš, všetko bude fajn. Nezáleží na tom čo. Nemusíš byť idiot, aby si bol súčasťou hudobného priemyslu. Niektorí ľudia majú tendenciu myslieť si opak. Ale to je ich cesta, nie moja.


Použité zdroje:
Foto: archív Claudie (Vollvincent)