Možno ste si minulý rok už všetci hovorili, že čo to, dočerta, je s tou zubatou, keď toľko kosí a kosí, hoci by mala mať dávno dosť aspoň na niekoľko nadchádzajúcich rokov. Ale ona nie. Podľa vedcov však ešte neskončila a ani sa tak ľahko nechystá.

 

Hoci je smrť prirodzený proces, súčasť kolobehu menom život, aj tak nás niekedy niektoré prekvapia viac než ostatné a zanechajú smútok na duši i srdci. V našom prípade sa to často týka napríklad obľúbených rockových či metalových hudobníkov. Tých v posledných rokoch zomrelo naozaj veľa. Toto ,,prekliatie“ v podstate odštartoval koniec roku 2015, kedy sme stratili Lemmyho a Scotta Weilanda. Minulý rok to však pokračovalo, od začiatku až do konca. Zamysleli ste sa však nad tým, prečo bol 2016 taký fatálny? No nielen v rámci úmrtí hudobného priemyslu, ale šoubiznisu a slávnych ľudí všeobecne.

 

Vedcov z MIT zaujímalo, čo spôsobilo, že vlani zomrelo enormné množstvo slávnych ľudí. A pozreli sa na tento problém za pomoci čísel. Najskôr si určili mieru slávy za pomoci toho, aký počet zmienok v rôznych jazykoch bolo o rôznych osobách na Wikipedii. V rámci štúdie si určili, že každý nad dvadsať verzií je slávny. Áno, je to síce obmedzujúce, avšak výskumníci si toto rozhodnutie obhajujú presvedčivými argumantami o spôsobe ich metodiky.

 

Úvod štúdie na podporu tvrdení, prečo sa rozhodli merania uskutočniť, ako sa rozhodli, hovorí: ,,Vezmite si napríklad speváka Davida Bowieho. Vo Wikipedii si o ňom môžete prečítať v stoštyroch rôznych jazykoch. Čo napríklad herec Gene Wilder? Osemdesiatštyri. A ekonóm Thomas Schelling? V osemdesiatich štyroch. Samozrejme, neznamená to, že Bowieho práca bola viac alebo menej dôležitá než Schellingova. Jednoducho to znamená, že viac ľudí z Wikipedie (i ostatných) poznajú Bowieho skladby viac než Schellingove teórie (čo je dané tým, že niektoré Bowieho skladby sú populárne v globálnom merítku.)“

 

Poďme však k tomu, čo nakoniec štúdiou dokázali. Od roku 2000 sa výrazne zvýšil počet úmrtí slávnych ľudí. Stalo sa to len vďaka tomu, že zároveň exponencionálne vzrástol aj počet slávnych ako takých, keďže sa rozvinuli technológie a ľudia sa tak o nich dozvedajú rýchlejšie vďaka zlepšenej komunikácii. ,,Tento trend sa vyskytol s popularizáciou kratších printových foriem, ako časopisy a noviny v sedemnástom storočí, a vzrástol s predstavením nových komunikačných technológií, ako sú film, rádio a televízia. Preto sme v dvadsiatom storočí vyprodukovali také veľké množstvo slávnych ľudí ako nikdy predtým.“

 

V konečnom dôsledku bol teda minulý rok nakoniec nie bohatý na úmrtia slávnych, ale naopak, chudobný v porovnaní s tými predchádzajúcimi, čo sme si ani neuvedomili, lebo ako ukázal výskum, celebrity zosnulé v minulom roku boli z tých veľmi dobre známych. Stredný vek v úmrtiach slávnych tak podľa zistení uvedených v štúdii v posledných rokoch vzrástol, k čomu výrazne prispel fakt, že zomierali hlavne takí, ktorí mali dlhotrvajúce kariérne úspechy a ich sláva bola posilnená televíziou.

 

Už ste si asi dali dokopy dva a dva, ale zosumarizujme si to. Podľa vyššie uvedených zistení je tak jasné, že tento rok príde ešte väčší počet mŕtvych celebrít, akému sme čelili vlani. A takto to bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Sláva je však prchavá a na mnohých z týchto skôr ,,slávnych“ ako slávnych ľudí sa rýchlo po smrti zabudne, pričom ich nahradia nové takéto jednorazové zázraky.

 

Ak vás zaujíma celé znenie štúdie na túto tému vytvorené MIT, nájdete ju tu v anglickom jazyku.


Použité zdroje:

ultimateclassicrock.com

Foto: ultimateclassicrock.com