NWOBHM (Nová Vlna Britského Heavy Metalu). Londýn v roku 1975. Stredoveké mučidlo. Eddie The Head. Už sa vo všetkých hlavách vynorili jediné dve slová? IRON MAIDEN! Ako by sme mohli nespomenúť v našom seriáli aj túto legendu. Z pôvodných členov zostal v kapele počas celého jej pôsobenia iba Steve Harris a kapela mala dokopy vyše dvadsať členov. Posvieťme si dnes na všetkých spevákov, ktorí sa v kapele vystriedali. 


Paul Day

Prvým spevákom v kapele bol Paul Mario Day, i keď v nej vydržal len jeden jediný rok. Preto nevyšiel ani žiadny oficiálny album, ani EP s týmto spevákom. V 90-minútovom DVD dokumente s názvom The History Of Iron Maiden – Part 1: The Early Day, ktorý vyšiel v roku 2004, sa spomína, že Paul musel chtiac-nechtiac z kapely odísť a dôvodom bolo to, že ako spevák nemal na pódiu dostatočnú charizmu. To bol teda koniec Paulovho účinkovania v tejto kapele.

 

Paul sa ale vystupovania nevzdal a založil kapelu MORE, ktorá nahrala dva singly a dva albumy. Vo svojich počiatkoch kapela vystúpila aj na festivale Monsters Of Rock a dodnes funguje viac-menej ako svoj vlastný tribute, ktorý netvorí nové skladby a hovorí si EXMORE. Paul však odišiel z tejto kapely ešte v čase, keď kapela fungovala len tri roky. V tom istom čase, ako odišiel Paul z kapely More, stihol vydať prvý album Brute Force And Ignorance s inou kapelou. Boli to WILDFIRE, ktorí hneď o rok vydali ďalší album Summer Lightning. Aj keď je kapela Wildfire v súvislosti s Paulom označovaná zvukovo za o čosi komerčnejšiu ako More, práve album Summer Lightning by mohol byť tým pravým na vypočutie, ak ste zvedaví, ako znel prvý človek, ktorý sa postavil za mikrofón u Maidnov.

 

Zaujímavosťou je aj, že Paul nahral jeden live album s kapelou SWEET, a to v Marquee klube v roku 1986. V tomto roku spieval Paul so Sweet počas turné v Austrálií a na Novom Zélande až si nakoniec vzal za manželku organizátorku austrálskeho turné a usadil sa tu. Dva roky ešte s kapelou komunikoval a jazdil do Európy, ale bolo to príliš komplikované, a preto kapelu opustil. Spieval ešte v dvoch kapelách. Jedna z nich už neexistuje a druhá s názvom DEFACED sa sústreďuje skôr na cover verzie známych rockových hitov od kapiel ako Led Zeppelin, Deep Purple, Queen či The Cult. V tejto kapele je podľa všetkého Paul stále činný, pretože sa dá nájsť pozvánka z novembra tohto roku na dve akcie v austrálskych hotelových baroch. 


spustiť video spustiť video

Dennis Wilcock

Predpokladáte správne, že predsa len to ešte nie je Di‘Anno, kto nahradil Paula. Bol to totiž pán Dennis Wilcock. Tento sa, rovnako ako Paul, zdržal v kapele iba rok a rovnako nevydal s kapelou žiadnu nahrávku. S jeho charizmou to už ale bolo o čosi lepšie. Wilcock bol známy svojou záľubou v špeciálnych efektoch počas vystúpení, používaním pyrotechniky, falošnej krvi a čiernobielym make-upom (podobným ako Kiss). Dennis sa svojou dramaturgiou koncertov a celým, niekedy až divadelným poňatím vystúpení pokladá za toho, komu môžeme ďakovať za neskorší zrod maskota Eddieho. Po nezhodách medzi členmi musel Dennis kapelu opustiť.

 

Netrvalo dlho a ex-Maideni Dennis Wilcock a Tony Wapram založili svoju vlastnú kapelu s názvom V1.  Táto kapela nahrala iba jedno demo The Spaceward Super Sessions, ale napriek tomu, že ho nahrali ešte v roku 1978, bolo vydané až minulý rok ako split CD obsahujúce okrem troch skladieb od V1 aj tri skladby od ďalšej Dennisovej kapely GIBRALTAR. Jej súčasťou bol ešte aj počas fungovania V1. Obe kapely sa časom rozpadli a Dennis zanechal hudbu, aby si vybudoval kariéru ako odborník na životné poistenie. Až minulý rok sa vrátil a kapely V1 a Gibraltar ožili nielen vydaním split CD The Spaceward Super Sessions, ale aj návratom na scénu ako GV1. Dennis sa tak pred divákov postavil opäť po tridsiatich siedmich rokoch 13. júna 2015 v Londýnskom 12 Bar Clube. Terry Wapram vystúpil taktiež, ale so svojou kapelou Buffalo Fish. Na konci koncertu sa pridal k GV1, aby spolu zakončili koncert veľkolepo za tónov Prowler, skladby Iron Maiden, ku ktorej Dennis napísal text.


spustiť video spustiť video

Paul Di‘Anno

Paul Andrews, známy ako Paul Di’Anno, je často považovaný za prvého speváka Iron Maiden. My už vieme, že nebol prvým spevákom, ale bol prvý spevák, ktorý v kapele vydržal o čosi dlhšie a ostali po ňom aj nejaké tie nahrávky. Začalo to demom The Soundhouse Tapes a pokračovalo dvomi štúdiovými albumami Iron MaidenKillers. Po turné k druhému albumu Di’Anno kapelu opustil kvôli svojmu problému s drogami, ku ktorému sa sám vyjadril: „Nebolo to o tom, že si len šnupnem trochu koksu, ja som bol na ňom stále, dvadsaťštyri hodín denne, každý deň... Kapela mala záväzky, ktoré sa nahromadili na celé mesiace, roky a ja som z toho celého nevidel cestu von. Vedel som, že už nikdy nezvládnem celé turné. Bolo toho príliš.“ Celú svoju cestu týmto obdobím Paul opísal vo svojej autobiografickej knihe The Beast. K odchodu z Iron Maiden však povedal aj: „Je to ako keby kapelu riadili Mussolini a Adolf Hitler. Pretože je to Rod Smallwood a Steve Harris a to je všetko. Nemôže tu byť nikto iný a môj charakter je na to príliš silný. Preto sme ja a Steve vždy medzi sebou súperili.“

 

Dva roky po odchode z Iron Maiden Di’Anno rozbehol sólový projekt. Ale hneď ako dokončil prvé turné, kapela sa mu rozpadla. Nasledoval projekt rockovej opery GOGMAGOG, s ktorým Paul vydal trojskladbové EP I Will Be There. Aj keď bola táto nahrávka ospevovaná azda všetkými kritikmi, verejný úspech nezožala a Gogmagog sa tak isto rozpadol. Potom sa Paul ocitol v kapele BATTLEZONE, ktorá mala na konte už dve štúdiovky, ale kliatba pokračovala a kapela sa rozpadla. Paul s kolegom z bývalého Battlezone sa dali nachvíľu spolu na powermetalovú cestu a založili si kapelu KILLERS, ktorá vydala až štyri albumy, ale to tiež nestačilo. Di’Anno vzkriesil meno Battlezone s novou zostavou a vydal ďalší album pod názvom Feel My Pain.

 

Pomedzi účinkovanie vo všetkých týchto kapelách nezabúdal Di’Anno na svoju sólovú tvorbu, hosťoval v niekoľkých kapelách a tiež stihol byť zatknutý za podvody pri získavaní dávok a oddychovať kvôli zraneniu kolena. Momentálne má Paul opäť nejaké tie zdravotné problémy, kvôli ktorým zrušil aj tohtoročné turné v Brazílii. 


spustiť video spustiť video

Bruce Dickinson

Staronový, súčasný a najznámejší hlas železnej panny, pilot Astraeus Airlines a hlavne pilot Ed Force One. To je Bruce Dickinson, ktorý zo začiatku spieval v rôznych kapelách v malých kluboch. Prvý úspech prišiel, keď sa stal spevákom kapely SAMSON, známy ako Bruce Bruce. Kapela má na konte osem štúdiových albumov, ale najslávnejšími sú prvé tri práve kvôli Bruceovi. Zaujímavé je, že Bruce je vyobrazený aj na obale prvého albumu, i keď album bol nahraný ešte predtým, ako prišiel do kapely. Na debute kapely Samson s názvom Survivors spieva gitarista Paul Samson. Dickinsonovo posledné vystúpenie s kapelou zo septembra 1981 zaznamenalo BBC a bolo vydané ako druhý živý album kapely Live At Reading ’81. Ešte v tom istom roku a dokonca v tom istom mesiaci sa stal Bruce spevákom Iron Maiden. Stalo sa tak vďaka tomu, že na Reading Festivale sa stretol s manažérom Maidnov Rodom Smallwoodom, ktorý Dickinsona pozval na skúšku kapely. Bruce a kapela si hneď padli do oka. On bol nadšený z profesionálneho prístupu a kvality nahrávok a kapela z jeho prevedenia hotových skladieb, a tak si podali ruky. Výsledkom bol Dickinsonov debut v kapele a jedna z najväčších klasík heavy metalu The Number Of The Beast. Nasledovali roky úspechu a slávy. Ale aj zvyšovanie nárokov a tlaku. Počas dovtedy najdlhšieho turné kapely World Slavery Tour, manažment kapely stále pridával ďalšie a ďalšie dátumy. Bruce odišiel domov s tým, že buď si dajú prestávku, alebo opúšťa kapelu nadobro. Všetci si vybrali oddych, po ktorom sa pripravoval ďalší album. A ďalšie turné. A ďalší album a turné... A tak ďalej, až prišlo turné k albumu Fear Of The Dark a Bruce sa rozhodol odísť z kapely a venovať sa sólovej kariére. Kapela ale už mala zjednané ďalšie turné, ktorého sa ešte Bruce zúčastnil, ale ostatní členovia ho kritizovali, že si ho vôbec neužíva a len tak sa ním pretĺka. Posledné vystúpenie Dickinsona s Iron Maiden opäť zaznamenalo BBC a bolo vydané ako video s názvom Rising Hell.

 

Prešlo obdobie ďalších dvoch albumov a kapela uvažovala, kde hľadať náhradu za súčasného speváka. Vtedy prišiel manažér s nápadom, aby sa vrátil Bruce. Steve Harris hovorí: „Nebol som zozačiatku úplne za. Ale ak sa majú robiť zmeny, koho máme prizvať? Ide o to, že Brucea poznáme a vieme, čoho je schopný a lepší čert, ktorého poznáš. Myslím tým, že sme profesionálne vychádzali dosť dobre asi tak jedenásť rokov a tak... Keď som nad tým premýšľal, nemal som s tým žiadny problém.“ Následne sa ozvali Dickinsonovi, ten súhlasil a dodnes dokazuje, že už vyše štyridsaťročná železná panna do starého železa určite nepatrí. Svedčí o tom aj doposiaľ najdlhší album a prvý štúdiový dvojalbum kapely The Book Of Souls z minulého roka a tiež tohtoročné turné k tomuto albumu, ktoré navštívilo 36 štátov na šiestich kontinentoch.

 

Bruce mal okrem toho vlastnú show v rádiu BBC s názvom Bruce Dickinson’s Friday Rock Show, účinkoval v niekoľkých častiach dokumentu Flying Heavy Metal, je činný ako spisovateľ a spolupodieľal sa na recepte, podľa ktorého sa pripravuje pivo Trooper.


spustiť video spustiť video

Blaze Bayley

Bayley Alexander Cooke alebo Blaze Bayley je posledný zo spevákov, ktorí kedy spievali v kapele Iron Maiden. Blaze vyplnil obdobie v kapele, ktoré Bruce akosi „zanedbal“.  Poďme ale poporiadku. WOLFSBANE. To je meno kapely, ktorá odštartovala Blazeovu kariéru. S touto kapelou vydal tri štúdiové albumy a môže pokojne povedať, že bol jej jediný spevák. Kapela totiž fungovala len dovtedy, kým Blaze odišiel do Iron Maiden. Neskôr po roku 2000 sa kapela niekoľkokrát dala znova dokopy na pár koncertov a dokonca v roku 2012 vydala aj štvrtý štúdiový album Wolfsbane Save The World.

 

Po vypočutí stoviek rôznych nahrávok vybrali Blazea do kapely Iron Maiden hlavne preto, že mal dosť odlišný hlasový prejav ako Bruce. Blaze mal ale vážnu nehodu na motorke, a preto bol celý rok nútený odpočívať. Potom konečne prišiel dlho očakávaný štúdiový album The X Factor. Po ňom nasledoval druhý a tiež posledný album s Blazeom Virtual XI. Po turné k tomuto albumu ho požiadali, aby z kapely odišiel. Bolo to hlavne kvôli problémom, ktoré mal počas turné s hlasom. Kapela ale priznala, že je to možno z časti aj ich chyba, pretože Blazea tlačili do spievania skladieb, ktoré boli mimo jeho hlasových možností.

 

Z éry Blazea Bayleyho môžeme postrehnúť niekoľko zaujímavostí, ktoré sprevádzajú dva štúdiové albumy. Sú v poradí desiaty a jedenásty. Sú teda jediné dva, ktoré sú „očíslované“ vo svojom názve. The X Factor je tiež posledný album kapely s pôvodným logom a Virutal XI prvý s tým upraveným. Po jednom koncerte som využil šancu a opýtal sa Blazea, prečo sa logo zmenilo. Vraj to bolo preto, že v tej dobe sa tvorila hra Ed Hunter a grafici potrebovali logo zjednodušiť, aby mohlo byť v hre použité a už také ostalo. Odvtedy doba pokročila, a tak sa s novou hrou Legacy Of The Beast a s prvým dvojalbumom The Book Of Souls vrátilo aj pôvodné logo.

 

Po odchode z kapely Blaze spieval v niekoľkých svojich projektoch pod názvami BLAZE, BLAZE BAYLEY BAND a BLAZE BAYLEY. S rôznymi zostavami hudobníkov koncertuje doteraz po celom svete a s obľubou sa vracia aj na Slovensko. V roku 2012 sme si ho mohli dokonca v Košiciach pozrieť spolu s Paulom Di’Annom. Tento rok v apríli navštívil Banskú Bystricu a veľmi často navštevuje aj Dolný Kubín so svojimi akustickými vystúpeniami. Blaze s obľubou teší fanúšikov aj skladbami zo svojho pôsobenia v Iron Maiden. Dôkazom sú aj špeciálne šou zostavené iba z týchto skladieb. Musíme spomenúť aj to, že takýto koncert odohral vlani Blaze na Slovensku za doprovodu kapely Hammerheart z Liptovského Mikuláša a ešte rok predtým si poskladal z oravských muzikantov Juraja Gašinca (gitara), Tibora Bušu (gitara), Jána Kičina (basa) a Ľuba Franeka (bicie) zostavu, s ktorou odohral turné Blaze Bayley Special Iron Maiden Show. Toto turné zavítalo aj do Poľska, Česka či Nemecka.


spustiť video spustiť video

Turné Iron Maiden k najnovšiemu albumu pokračuje aj v roku 2017, tak ak vám pri čítaní tohto článku zachýbali, môžete si odskočiť napríklad v apríli do Nemecka. Dovtedy sa, dúfame, ešte stretneme pri našom seriáli. Najbližšie o týždeň.