Opäť s dvojročným odstupom a opäť v plnej sile so správnou dávkou šarmu a sexappealu. Tretia štúdiová doska BUTCHER BABIES trvá iba necelých štyridsať minút, a tak sa stala najkratšou z doterajšej trojice vydaných dlhohrajúcich albumov. Na oplátku však ponúka poslucháčovi doposiaľ najviac melodiky, najzaujímavejšie harmónie a melodické postupy, ktoré tak ľahko z hlavy nedostanete.

 

Mimo dvoch či troch skladieb zo všetkých jedenástich, melodický spev nájdete vo všetkých. Pre tento album sú typické hlavne veľmi melodické refrény ako napríklad v skladbách Korova, Look What We‘ve Done, ktorá by sa dala pokojne nazvať baladou. Nečakajte však baladu typu Throw Away, ktorou nás Butcher Babies prekvapili na predošlom albume Take It Like A Man (2015). Povedal by som, že tento raz si kapela prepracovala najpomalšiu skladbu albumu ešte precíznejšie. Energický úvod vystrieda veľmi príjemný čistý gitarový rozklad. Pieseň má navyše neskutočne „tučný“ refrén a celkovo skladba zaujímavo graduje. Výnimkou nie sú ani skladby, kde sa melodika strieda s naliehavým growlom oboch speváčiek. Určite sem patria skladby Oceana, ktorá využíva pokojnú, tichú, melodickú časť ako kontrast k inak tvrdej skladbe, a The Huntsman, kde sa tvrdé časti s tými melodickými prepletajú jedna cez druhú počas celého jej trvania.

 

Úplným veľdielom tejto dosky je ale druhý zverejnený singelHeadspin. Dovolím si tvrdiť, že je to najchytľavejšia a najspevnejšia skladba, akú doteraz kapela zložila, respektíve zverejnila. Refrén síce začína už trochu dýchať poprockom, ale vôbec to neuberá piesni na kvalite. Naopak, je to veľmi príjemné oživenie nielen konkrétneho albumu, ale celej tvorby tohto sympatického kalifornského zoskupenia.

 

Po debute Goliath (2013) prichádza kapela s ďalšou doskou, ktorej názov je inšpirovaný „bájnou“ či skôr mytologickou postavou. Lilith. To je názov najnovšieho štúdiového počinu kapely a tiež meno bájnej prvej ženy Adama stvorenej z hliny, tej, ktorá zviedla Lucifera, aby napokon vyriekol osudné „Non seviam“, tej, ktorá sa zmenila na hada a ponúkla Eve jablko. Tento raz to ale neostalo iba pri názve. Už pri pohľade na obal albumu je vidieť obrovský krok iným, lepším smerom. Rovnako aj celý album je popretkávaný spoločnými témami krásy, zmyselnosti a prekračovania pomyselných hraníc pri slepej honbe za nimi. No a kto iný by bol lepším zosobnením neumiernenej túžby po kráse a mladosti, ako najznámejšia masová vrahyňa slovenských a maďarských dejín Alžbeta Bátoryová? Ťažko by sa taký hľadal. Tento názor určite zastáva aj kapela Butcher Babies, pretože práve Čachtická pani sa stala inšpiráciou pre titulnú skladbu Lilith.

 

Nenechajte sa zmiasť. Tento album nie je hudobnou prehliadkou sladkých bábik. Metalové mäsiarky nezabudli ani na bombastické growly a screamy, ktoré páni za ich chrbtami dopĺňajú o energické, často coreové riffy. Presvedčia o tom napríklad kúsky #iwokeuplikethisPomona (Shit Happens) a Burn The Straw Man. Posledná menovaná, úvodná skladba, mohla byť možno v poradí posunutá aspoň na druhé miesto. Úvodná pieseň predošlej dosky Monsters‘ Ball bola totiž oveľa energickejšia, rytmickejšia a chytľavejšia, a tak bola dokonalým štartom celej dosky. Burn The Straw Man sa takou nestala ani napriek zaujímavému gradovaniu v závere.

 

Keď sme pri negatívach, musím spomenút aj skladbu Controller, ktorá sa pre mňa stala, bohužiaľ, vatou. Ničím nezaujala, iba natiahla čas inak skvelej dosky. Tak či tak, všetky menované skladby sú v hrubom merítku tým, na čo sme zvyknutí u Butcher Babies už od prvého, rovnomenného dema. Tvrdé riffy a oduševnený krik oboch dievčat. Aj vďaka všetkému spomenutému znie najnovší album veľmi moderne a súčasne. Naopak, ako kontrast k hudobným trendom, sa Butcher Babies rozhodli nahrať Lilith bez akýchkoľvek autotune efektov, samplov, umelých bicích a iných počítačom vyprodukovaných zvukov. Určite aj to prispelo k dokonalej atmosfére, ktorú počúvanie albumu navodí.

 

Ak ste milovníkom virtuóznych gitarových sól, takáto hudba asi nebude nič pre vás. Jediné plnohodnotné gitarové sólo, avšak dosť krátke a určite nie nejak extrémne virtuózne, nájdete až v záverečnej piesni Underground And Overrated, ktorá má na Butcher Babies aj neobvykle punkový nádych. Práve tieto dve skutočnosti ju odlišujú od zvyšku albumu a robia ju výnimočným kúskom uchu lahodiacej mozaiky s názvom Lilith, ktorá osloví svojou myšlienkou, symbolikou a v neposlednom rade aj svojou grafiikou a, samozrejme, hudobnou rôznorodosťou, ktorá poteší určite aj náročnejšieho rockového poslucháča.


Moje hodnotenie:

Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 1Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 2Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 3Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 4Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 5Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 6Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 7Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 8Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 9Z čoho americké mäsiarky poskladali svoju zmyselnú mozaiku Lilith? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video

Použité zdroje:
Foto: FB kapely