27. októbra sme mali možnosť vidieť legendu gotického rocku československej scény XIII. STOLETÍ v Bratislave. Od vydania ich debutového albumu Amulet uplynulo už úctyhodných 25 rokov. Koľko kapela reálne funguje, to je dosť otázne. V rôznych análoch sa dočítate, že vznikli v roku 1990 ako nástupnícka kapela punkových HNF, inde zase, že začínajú fungovať niekedy v čase vydania ich debutu. Tak či tak, je to dosť slušná doba, ktorá si zaslúži oslavu. Za týmto účelom zrejme uskutočnili aj koncerty v bratislavskom Randali a banskobystrickom Tartarose. My sme si posvietili na bratislavský koncert

 

Do Randalu zavítali spolu s kapelou GLOOM, gothicmetalistami zo Sabinova. Tým vyšiel nový album Catharsis, a tak sa ujali predstavovania novinky naozaj statočne. To, čo predviedli na pódiu, sa dá hodnotiť ako príjemné, nenásilné, veľmi pútavé predstavenie bez vážnejších zaváhaní. Škoda len, že bolo občas speváka a klávesy poslabšie počuť a klávesáčku Barboru bolo aj pomenej vidieť. 


Potom už prišli na rad hlavné hviezdy večera. Kapela sama seba označuje za gothicrockovú, avšak gotické kostýmy, korzety ani nič podobné na pódiu nečakajte. V tomto si ide kapela svojou cestou. Do bratislavského klubu zavítala kopa ľudí od metlákov, ktorých bežne stretávate na koncertoch, až po punkáčov a z rečí mnohých som usúdil, že prišli po ,,sto rokoch" na koncert práve kvôli XIII. Století - užiť si kapelu a po rokoch si zaspomínať. Všetci netrpezlivo čakali na začiatok šou, takže mnohí odmenili kapelu potleskom už počas ich soundchecku. Spevák Petr Štěpán si na zvučenie zvolil refrén „Hey, hey, dominia Fatherland“ zo skladby Fatherland. Potom už len skonštatoval: „Netleskejte, je to jen zkouška.“ Tá trvala neskutočne dlho, kapela dlho nebola spokojná so zvukom a mám pocit, že aj potom to bolo skôr rezignovanie ako spokojnosť z ich strany. Ťažko posúdiť, mne sa nezdalo, že by mali katastrofálny zvuk.

 

Nakoniec sa predsa len nazvučilo, po krátkej pauze znova nastúpili na pódium a spustili svoju šou. Prvé dve skladby setu Kabarette VoltaireKatakomby pochádzali z albumu Dogma (2009). Pokračovali skladbou o fóbiách Phobia Nocturna a piesňou s chytľavým textom, ktorý si mnohí fanúšikovia pospevovali s kapelou Transylvanian Werewolf. Po AbsinthHodina Stínu prišlo oživenie, pre mnohých pesnička, pre ktorú prišli a ktorá sa stala vrcholom večera - Elizabeth z albumu Ztraceni v Kapratech vydaného ešte z roku 1998. Odzneli napríklad aj Upír S Houslami, Justina či Fatherland.

 

XIII. Století ma v minulosti oslovili hlavne kvôli pútavým textom podaným charizmatickým Štěpánovým hlasom, obohatené o varhany a niekedy aj ďalšie nástroje, doplnené o rôzne vsuvky, ktoré navodzovali až hororovú atmosféru. To posledné mi trochu v ich živom vystúpení chýbalo. To však neprekážalo množstvu fanúšikov, aby si koncert naplno užili, zaspievali, zaspomínali a konečne po rokoch mohli vidieť túto legendu. A po koncerte s nimi mohli ešte aj pokecať, pofotiť sa a kto chcel a mal, tomu aj podpísali merch.