Stráviť sobotu večer doma pri telke, navyše keď sa vo vašom okolí chystajú minimálne dva skvelé koncerty? Rozhodne nie. To jednoducho správny metalový fanúšik nerobí. My sme si vybrali ten vo Fuge. V sobotu, 13. mája, tam vystúpila trojica kapiel na čele s ruskými barbarmi WELICORUSS.

 

Prví sa na pódium postavili SINNERS MOON. Táto symfonická metalová zostava s nádychom čierneho kovu zo Serede opäť odviedla skvelú robotu a bez badateľného zaváhania odohrala svoj šesťskladbový set. V podstate to bola ich klasika. Speváčka Simona, žiariaca ako slniečko, so svojím výrazným vokálom s presnosťou hodinára išla s hlasom presne do tej hladiny, ako si to vyžadovala skladba. Keď nespievala, predvádzala tanečné kreácie. Kontroval jej Derick so svojím vlkodlačím hlasom. Na Fugu mali prekvapivo dobrý zvuk, nebol problém rozoznávať jednotlivé nástroje.

 

Po krátkej pauze nasledoval soundcheck DOWN TO HELL. Na pódiu si svoje odskúšala aj nová speváčka Baška. Bez sprievodných nástrojov odspievala časť skladby porovnateľnú s nahrávkou. Ostatné nástroje pasovali tiež. Všetko nasvedčovalo tomu, že nás čaká super set. Žiaľ, potom to prišlo. Speváčku skoro celý set nebolo – až na skladby Drak a Nemŕtva Nevesta – počuť. A aj keď áno, boli to skôr iba obrysy jej spevu sprevádzané výrazným piskotom z odposluchov. Druhú gitaru a basu nebolo skoro vobec počuť. Bicie boli prehúlené. Jediné, čo bolo ako tak v poriadku, boli klávesy. Prosto zo setu, ktorý mohol byť pecka, sa vďaka zvukárovi stalo niečo, čo bolo na hranici počúvateľnosti. Kapela však napriek tomu odviedla dobrú robotu, hlavne v podaní Kaniho, ktorý svojím abathovským vystupovaním umocneným warpaintom na seba pútal najviac pozornosti. Fanúšikovia pod pódiom im snahu oplácali aplauzom, a tak, samozrejme, prišlo aj na prídavok, ktorým bolo Bosorské Sólo. Trochu viac pohybu som čakal aj od speváčky, ale to snáď časom príde. Želal by som tejto kapele lepšie zvukové podmienky. Myslím, že potom by ich vystúpenie naozaj stálo za to.

 

A potom prišlo finále. Na pódium prišli Welicoruss. Štvorica Rusov s warpainatami a kožušinami na pleciach. Ich kostýmy a samotné vystupovanie dosť pripomínali Dimmu Borgir. Už pri prvých skladbách mi to pripomenulo ich videklipy ku skladbám Dimmu Borgir či Gateways. Po zážitku s druhou kapelou som bol plný obáv, či bude podobná kvalita zvuku. Našťastie, tu si dal zvukár väčší pozor. Aj keď tak isto to nebolo nič prelomové. Rovnako sme sa nevyhli pískaniu z odposluchov. Lepšiemu zvuku zrejme dopomohlo, že tu zvučil len tri nástroje - gitaru, basu, bicie plus mikrofón. Všetky ostatné efekty išli zo samplov. Navyše, kapela mala aj napriek stiesneným podmienkam Fugy výborný vizuálny prejav a komuniláciu s publikom. Alexey Boganov, neviem odhadnúť, aký je vysoký, bol väčšinu setu na vysunutej časti pódia, kde sa mu vlasy pri headbangovaní pravidelne zachytávali o konštrukciu osvetlenia, čo som ešte u nikoho nevidel. Z ostatných členov kapely ste na pódiu mali možnosť vidieť len basáka Dmitriho Zhikhareva, ktorý, podobne ako Alexey, bol odetý ako riadny barbar a z gitaristu Gojka Marica sme mali možnosť okrem pár okamihov vidieť len obrysy. Koniec prišiel nečakane rýchlo a myslím, že každý čakal aspoň o dve-tri skladby dlhší set. V každom prípade sa ich oplatilo vidieť a keď prídu zas, účasť na ich koncerte rozhodne odporúčam.