Nechcel som tú recenziu písať, odolával som dobré tri mesiace. Ale nedá mi to. Chcel som, aby si tí, ktorí o Nemcov ORDEN OGAN ešte nezakopli, našli cestu k nim inak, než cez tento text. Prišli by na YouTube, tam by na nich vybafol ktorýkoľvek zo singlov z novinky Gunmen, pustili by si ho, zamilovali si kapelu a všetko by bolo v poriadku. Ja mám tú smolu, že Orden Ogan sledujem už od ich fenomenálneho albumu Easton Hope a v konfrontácii s ním, a vlastne s ktorýmkoľvek z predošlých albumov, novinka jednoducho ťahá za kratší koniec.

 

Môžete namietať, že čo vlastne chcem. Kapele sa darí ako nikdy predtým, vypredáva tie najväčšie kluby a s tým sa nedá nesúhlasiť. Aj Sabaton kedysi hrali na Masters Of Rock napoludnie a kde sú teraz? Dám krk na to, že Ordenov čaká podobná budúcnosť. Naviac, z objektívneho hľadiska sú Pištoľníci mokrým snom každého powermetalistu - gitary sú šťavnaté, produkcia vypiplaná a chytľavé refrény burácajú ako nikdy predtým. Áno, to všetko je pravda. A svojím spôsobom je presne tá posledná vec zároveň problémom nahrávky, totiž na tejto fošni Orden Ogan posunuli svoju ochrannú známku až na hranicu absurdna. Tie zbory sú tak navrstvené, že aj Alexandrovci by sa pri nich červenali a Seeba v mnohých prípadoch takmer vôbec nepočuť. Navyše s výnimkou prvých piatich skladieb to ani z melodického hľadiska nie je úplne ono. Keď si človek odmyslí spomínané chorály, tak ide vlastne o dosť banálne popevky, viď Ashen Rain alebo úvodná Gunman s donekonečna opakovaným riffom a dosť lacným refrénom.


Ďalším problémom je ležérne tempo, ktoré sa v priebehu fošne mení iba minimálne. Ak aj je sloha rýchlejšia, ako napríklad v Come With Me To The Other Side, v refréne sa to vždy zvrtne na „epické“ divadlo, ktoré je v lepšom prípade šľapavé, v horšom rozťahané ako mexická telenovela. Krucinál, kde je rýchlosť? Kde sú songy, ktoré mi odpália mozog ako We Are Pirates!, Dying Paradise alebo The Lake? Jediný (!!!) skutočne speedmetalový moment je asi šestnásť taktov vo Fields Of Sorrow, kde aspoň na chvíľu mám tie príjemné zimomriavky z tej úžasnej schopnosti kapely skombinovať veľkolepú orchestráciu, geniálnu melodiku a ostrý gitarový sound.

 

Nadšený nie som ani zo zvoleného imidžu. Easton Hope bol fantastický príbeh zničeného viktoriánskeho prístavného mesta, To The End mal originálnu a neopozeranú atmosféru snežnej apokalypsy a Ravenhead stavil kartu na znepokojivý naratív fanatického mníšskeho rádu v kombinácii so síce otrepaným, ale v rámci hudby Orden Ogan vyhovujúcim zombie motívom. Gunmen je prešpikovaný rozprávkami z Divokého západu, ktoré sa k veľkolepému power metalu hodia ako soľ do kávy.

 

Viem, že to všetko pôsobí ako neoprávnený hejt na jednu z najlepších melodických metalových kapiel súčasnosti. Opakujem – pre nováčika to bude bomba. Ale realita je, že páni spohodlneli. Ak budú v nastolenom trende Orden Ogan pokračovať aj v budúcnosti, stanú sa paródiou samých seba, čo by bola veľká škoda. Majster tesár sa však niekedy utne a koniec-koncov, toto bol prvý vážnejší prípad, takže lámať nad nimi palicu by bola hlúposť. Aj tak by si však na podobné prešľapy mohli dávať pozor, vernosť metalových fanúšikov môže byť vrtkavejšia, než sa na prvý pohľad zdá.


Moje hodnotenie:

Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 1 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 2 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 3 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 4 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 5 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 6 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 7 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 8 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 9 Vydali Orden Ogan naozaj najlepší album kariéry? (recenzia) - 10

spustiť video spustiť video

Použité zdroje:
Foto: metal-archives.com, afm-records.de