Vianoce za dverami, 11. december 2017, no počasie vonku nič také nenaznačovalo. Vonkajšiu teplotu 13° C znižoval len silný vietor. To sme ešte netušili, aký uragán sa na nás v bratislavskom Rock Café prirúti v podobe BEASTÖ BLANCÖ, ktorí si tu dali zastávku počas ich Dead Of Winter Tour 2017. Tento víchor však prítomných neochladzoval. Naopak, robil z  Rock Café  horúce peklo.

  

Predkapela BLOODLOST zo Švajčiarska síce dala necelú hodinku poctivého thrashu, ale k Beastö Blancö sa absolútne nehodili. Mladému triu sa snaha a aj kvalita uprieť nedá, ale o nekompatibilite s hlavnou hviezdou večera svedčí aj to, že značnú časť málo zaplneného Rock Café „vyhnali“ fajčiť na terasu. 

  

S vyše dvadsaťminútovým oneskorením za zvukov intra napochodovali na pódium Beastö Blancö v zostave Chris Brother Latham – gitara, Jan LeGrow – basgitara a Tim Husung (Voodoo Circle) – bicie, Chuck Garric (L.A. Guns, Dio, Eric Singer Projekt) – spev, gitara a Calico Cooper (dcéra Alicea Coopera) – spev. Hlavní protagonisti Chuck, oblečený v kostýme Santu s mechom cez plece, a Calico, oblečená... hm, skôr neoblečená, rozpútali od začiatku takmer hmatateľný súboj medzi testosterónom a estrogénom.

 

Sexi Calico, aj keď bola v oslabení, v súboji proti štyrom chlapom v kapele jasne dominovala (dominovala – v tomto prípade od slova domina aj doslova). Mužská časť publika jej dávala body za spev, tanec, pohľady, za všetko. U ženskej časti jednoznačne víťazil Chuck. Najprv, keď zhodil Santov plášt, a neskôr, keď odložil aj tielko. Setlist bol vyskladaný z piesní oboch doterajších albumov Live Fast Die Loud (2013) a Beastö Blancö (2016) a z pódia sa valilo toľko energie, koľko by nevytvorilo ani desať Mázikových.

  

Po hodine a piatich minútach kapela odišla, aby nechala už značne pobláznených ľudí, nech si vypýtajú prídavok. V ňom ako prvá zaznela cover verzia Aliceovho hitu Feed My Frankenstein. Na rozdiel od albumovej verzie chýbal zaujímavý akustický úvod, no bol nahradený originálne a nadmieru aktuálne. Počas návratu kapely na pódium, pred jeho začiatkom, znela akustická verzia Tichej noci. Poslednou skladbou bola Breakdown a koncert na škodu pre všetkých skončil. Chuck ešte pri lúčení nezabudol pripomenúť, že kapela sa rada s fanúšikmi stretne a popodpisuje prinesené alebo zakúpené CD, fotky, plagáty.

  

Jediným mínusom tohto fantastického, energického a vo všetkých ohľadoch bezchybného koncertu bola návšteva. Ku cti kapele slúži, že nič neoklamali, nikde neubrali a všetko išlo tak, akoby hrali pre tisíce a počas celého setu nebolo hluchého miesta. Nemám nič proti hudobnému vkusu iných ľudí, ale keď som si neskôr prečítal, že v tom istom čase bolo v Žiline na kapelu už skoro „repeťáckeho“ žánru vypredané, chcelo sa mi vracať. Aby bolo jasné, o akú skupinu ide, už v názve má slovo des.       

  

Ako niekto pred koncertom spomenul, opäť sa budú niektorí ľudia vyhovárať, že by prišli, len o koncerte nevedeli a podobne. Pritom stačí tak málo. Sledovať ROCKER.sk a už vám nič neujde.

 

Setlist: Beastö Blancö, Burried Angels, Freak, Motor Queen, Machine Girl, Grind, Death Rattle, Damnation, Live Fast Die Loud, I Rise, Honey, We Got This, Beg To Differ, No More Man, Feed My Frankenstein, Breakdown