Prvé, čo mi napadlo, keď som sa minulý rok dopočul o projekte THE DARK ELEMENT, bola jedna zásadná otázka. Bude to znieť ako Nightwish alebo ako Sonata Arctica? Anette Olzon po odchode z hordy pána Holopainena vydala jeden sólový album. Tomu sa však veľmi nedarilo, a tak jej vydavateľstvo Frontiers ponúklo skladateľa. Nebol ním nikto iný ako Jani Liimatainen, ktorý sa po rozchode so Sonatou pozbieral o čosi lepšie a vydal dva albumy s kapelou Cain's Offering. Tento rok na jeseň sa na pultoch obchodov zjavil debutový album ich spoločného projektu. Ako každý, tak aj ja som bol naň celkom zvedavý.

 

Internet sa išiel zblázniť z tejto fúzie a malej ochutnávky sme sa dočkali už koncom leta. Prvý singel The Dark Element si vyslúžil pozitívne ohlasy. Tento úvodný song mi veľmi evokuje staršiu tvorbu Amaranthe. Veľa elektroniky vkusne upravenej tak, aby si sadla s podladenou gitarou. Anette svojím hlasom dokonale zapadá do celku a výsledok pôsobí príjemne živo.

 

Ďalšou vecou je úspešná klipovka My Sweet Mistery. Presne tu sa prejavuje dokonalý konglomerát toho najlepšieho, čo ľudia milovali na Nightwishi a Sonate. Spevný refrén, ktorý sa veľmi rýchlo usadí v hlave, som si pospevoval ešte niekoľko dní. Nasadené tempo sa zásadnejšie zmení až v balade Someone You Used To Know. Je to smutná skladba plná trpkej melanchólie. Ak je toto jeden z textov, ktorý je zo života, tak mi je autora úprimne ľúto.


Nasledujúca skladba ako keby obrátila kartu. Geniálne umiestnenie a nahnevaný text z nej robia prakticky najsilnejšiu vec na albume. Dead To Me je presne príkladom toho, ako sa to má robiť. Opäť kvalitný mix toho najlepšieho, čo fínska metalová hudba ponúka. Jani nezaprel svoje korene a naservíroval poriadnu porciu kvalitných melódií. Dynamický hlas Anette drží dramatickú linku silno a pevne. Podobne je na tom aj The Ghost And The Reaper s utešeným hlavným motívom.

 

Poslednou piesňou je Only One Who Knows Me, ktorá tak trochu uteká z pochmúrnejšej nálady albumu a prináša pozitívnu atmosféru. V refréne cítiť atmosféru vĺn rozbíjajúcich sa o fjordy a chladný, ale čerstvý vzduch severského pobrežia.

 

Anette Olzon predvádza absolútne disciplinovaný výkon. O niečo viac sa otvorí až v temnejšej akustickej verzii Dead To Me, kde posledný refrén až naháňa zimomriavky. Nebojí sa pritlačiť na pílu a umocňuje atmosférický zážitok z tejto bonusovej skladby, ktorú však nájdete iba na japonskej verzii.

 

Tento štýl Anette neuveriteľne sedí. Sonatu a Nightwish tu cítiť na každom rohu, ale ja som ani nič iné nečakal. Materiál je určený pre čo najširšie spektrum poslucháčov. Je to vlastne taký pop metal. Piesne sú vyvážené a každá z nich má hitový potenciál. Tu sa vlastne dostávame k najväčšiemu problému. Po čase sa môže stať, že táto hitová dramaturgická šablóna začne nudiť. V budúcnosti by vôbec nebolo na škodu pritlačiť na plyn, nahrať nejakú rýchlovku alebo niečo trochu iné, a tak trochu všetko zdramatizovať. Napriek tomu sa stále jedná o kvalitný materiál a pre Anette naozaj elegantný návrat na scénu. Debut The Dark Element môžem pokojne zaradiť k tomu lepšiemu, čo nám tento rok ponúkol.


Moje hodnotenie:

Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 1Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 2Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 3Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 4Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 5Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 6Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 7Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 8Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 9Vrátila sa Anette Olzon s pomocou Janiho Liimatainena na scénu? (recenzia) - 10

spustiť videospustiť video