Príchod do bratislavskej Refinery Gallery bol ľadový, doslova. Počasie nikoho nešetrilo a fanúšikovia AMON AMARTH sa triasli od zimy ako kedysi nepriatelia pred silou legendárnych bojovníkov severu.

 

Rad nedočkavcov sa tiahol od dverí budovy až po niekoľko desiatok metrov vzdialené parkovisko. Skoro akoby sa za Amonmi doplazil had Jormungandr na svoju porážku Thorom, ktorým bol v tomto prípade Johan Hegg, ale o tom až neskôr.

 

O ôsmej bol na 28. november hlásený začiatok setu prvej kapely večera GRAND MAGUS. V podstate tiež trojica takého polovikingského charakteru rozbalila vystúpenie dobre. Aspoň spočiatku. Ľudia boli s ich skladbami spokojní, podporovali ich paroháčmi i výkrikmi. Ale ako pokračovala skladba za skladbou, žiaľ, ubúdalo aj nadšenie z Grand Magus. Mali síce výborné vystúpenie, čo sa robenia zábavy týka, no, nanešťastie, sa skladbami držali v jednej monotónnej rovine, ktorá po čase dav pred pódiom omrzela. Od Grand Magus odzneli napríklad skladby ako Kingslayer či Hammer Of The North.


Každopádne, prvá časť ešte dlhej noci účel splnila a rozohriala priestor na tú správnu frekvenciu. A tak približne po štyridsiatich minútach prišlo to, na čo všetci čakali. Teda, samozrejme, najskôr nasledovali prípravy scény a soundcheck, z ktorého tiež mali niektorí jedinci nesmiernu radosť a chválili šikovných technikov za ich talent. Niektorí zároveň obdivovali nástroje, čo mali ostré a tvrdé tvary, ale napriek tomu sa v nich ukrývalo akési čaro.

 

Najskôr zhodili časť plachty a odhalili bicie Joakima Wallgrena. Metalisti a metalistky usrkávali z piva, niektorí mávali rohmi na pitie čakajúcimi na príležitosť. Mnohí vypĺňali prázdny čas medzi koncertami horlivými konverzáciami. V dave sa dokonca objavil aj jeden takmer skutočný Viking. Bolo vidieť, že toto je pravý fanúšik. Veď mal na sebe ešte aj dobové oblečenie a hlavu mu zdobil účes, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Ragnar Lothbrock.

 

Nakoniec to prišlo. Zhasli svetlá a ozvala sa melódia, ktorú o chvíľu doplnili bicie. Za nimi už hrdo sedel Jocke. Trónil na veľkej hlave Jomsvikinga, odkiaľ mohol na všetko dohliadať z výšky ako asgardský bohovia. Refinery Gallery sa začala otriasať v základoch pod váhou mocných tónov skladby The Pursuit Of Vikings z albumu Fate Of Norns, ktorá bola úvodom druhého, hlavného vystúpenia novembrovej noci. Neskôr Johan Hegg pozdravil Bratislavu, pričom jej zároveň hneď aj poďakoval. Oboje bolo v krásnej, takmer čistej slovenčine.

Nasledovala skladba, ktorou Johan Hegg započal rozprávanie o Ragnaröku, zániku bohov. Ale až po nej začalo skutočné divadlo, keď sa počas First Kill z aktuálneho albumu Jomsviking na pódiu k Amonom pridali dvaja ozbrojení a zjavne nebezpeční bojovníci, ktorí nemienili jeden druhého ušetriť ani len omylom. Hoci to bolo ich prvé vystúpenie v ten večer, rozhodne nebolo posledné. Neskôr ich bolo možné vidieť v pozadí s veľkými lukmi, na ktorých pevne držali napnuté tetivy so šípmi a pôsobili, akoby každú chvíľu chceli zaútočiť, vystreliť šípy a zdolať protivníka. Toto sa stalo počas One Thousand Burning Arrows. Neskôr sa podobným štýlom pri inej skladbe objavili ešte aj so sekerami.

 

V dave sa vytvoril až nebezpečný mosh pit, kde väčšina ľudí mala problém udržať sa na nohách. Slováci ukázali Švédom, akí divosi žijú u nás, pokiaľ ide o poriadnu zábavu pri kvalitnej hudbe. A ako reagovali Amon Amarth ? Poslali na nich Lokiho!

 

Presne tak. Na pódiu sa objavil i sám mocný a nevyspytateľný Ódinov, nie Thorov ako to môžete poznať z Avengers z komiksovej verzie Thora, brat, boh ohňa, chaosu a zemetrasenia, ale aj otec vlka Fenrira alebo pokiaľ by ste chceli inak, potom Father Of The Wolf. Ten sa s kostlivcovou tvárou, obrovskými rohami na prilbe a oštepom v ruke prechádzal po javisku, občas aj o kus bližšie k okraju, takmer akoby si vyberal budúcu obeť svojich vrtochov.

 

Set mal podľa všetkého končiť skladbou War Of The Gods, ale neviem, či som to nepostrehla iba ja, že nasledujúce tri záverečné skladby boli bonusové alebo naozaj nepovedali, že išlo o prídavok. Každopádne, po už spomínanej War Of The Gods prišli na rad rohy. Vtip? Nie. Kapela si naozaj priniesla rohy na pitie, pretože si chceli pripiť na slávu fanúšikov zhromaždených na danom mieste. Všetci si vzali malé rohy, ale Johan Hegg svoj zatiaľ nechal za opaskom a radšej si zobral jeden maxi. Po chválach na adresu slovenských podporovateľov si všetci pripili. Johana Hegga všetci poháňali, aby vypil všetko až do dna. Urobil tak, ale je pravdepodobné, že roh nemal naplnený pivom až po okraj, keďže po takom množstve poctivého slovenského moku by sa mu ďalej pri spievaní poriadne plietol jazyk.

 

A tak ľudia v Refinery Gallery zodvihli do vzduchu svoje rohy, či už aj tie na pitie alebo len paroháče, a zborovo spievali s Johanom: ,,Raise your horns! Raise them up to the sky! We will drink to glory tonight. Raise your horns for brave fallen friends, We will meet where the beer never ends...“ No veruže to pivo ani nemalo konca kraja.

 

Vrcholom večera a zároveň posledným príspevkom od Amon Amarth bola už v podstate kultová skladba Twilight Of The Thunder God. V tomto prípade sa na boha hromu zahral sám Hegg. Priniesol si mjölnir a poriadne ním udrel. A hoci počas celého koncertu vládlo doslova a do písmena šialenstvo, teraz naozaj vyvrcholilo. Len škoda, že po ňom sa kapela uklonila a odišla. Dokonca skončili ešte o kúsok skôr než mali, ale to nevadí. Veď sme si ich mohli užiť takmer celé dve hodiny.

 

Čo sa týka ozvučenia, to bolo primerané, hoci počas Grand Magus sa spevák niekoľkokrát naň sťažoval, potom už bolo v poriadku. A to aj napriek tomu, že počas soundchecku pri Wallgrenových bicích to vyzeralo, že budú poriadne prezvučené, no nakoniec sa tak nestalo. Preto má zvukár odo mňa jednotku. Ale k osvetľovačovi sa radšej nevyjadrujem. Miestami veru chudáci ľudia v predných radoch, keď zasvietili až príliš ostré svetlá reflektorov.

 

Nakoniec to však vskutku bol výborný večer a Amon Amarth dodržali svoj sľub, ktorý nám dali v rozhovore, že majú pre Slovensko pripravené niečo špeciálne. K tomu, aby mohli urobiť takúto skvelú šou dosť pravdepodobne prispel aj väčší priestor na pohyb, keďže naposledy, keď zavítali do Bratislavy, hrali v MMC, kde teda naozaj nemohli veľmi vymýšľať. Tu sa ale ukázali v celej svojej paráde a nikto od týchto švédskych Vikingov neodchádzal sklamaný.

 

Setlist: The Pursuit Of Vikings, As Loke Falls, First Kill, The Way Of Vikings, At Dawn' s First Light, Cry Of The Black Birds, Deceiver Of The Gods, On A Sea Of Blood, Destroyer Of The Universe, Death In Fire, One Thousand Burning Arrows, Father Of The Wolf, Runes To My Memory, War Of The Gods, Raise Your Horns, Guardians Of Asgaard, Twilight Of The Thunder God